Predstavte si, že by ste sa mali za desať mesiacov zlepšiť o jednu úroveň v cudzom jazyku. Ako by ste to dosiahli? Prihlásili by ste sa na kurz, čítali by ste knihy, počúvali podcasty, pozerali filmy alebo vycestovali do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí? Spôsobov je mnoho a každému z nás vyhovuje niečo iné. A čo keby ste o všetkých týchto možnostiach vedeli a napriek tomu si nemohli vybrať, pretože by niekto iný rozhodol o tom, akou formou sa máte vzdelávať?
V roku 2017 musela časť progresívnej školskej komunity zviesť zápas o zachovanie tejto možnosti. Ministerstvo totiž rozhodlo, že bude ignorovať roky skúseností so zavádzaním iného typu písma. Školy a učitelia, ktorí tento nový typ písma používajú, vidia jeho prínos pre deti a nechceli sa ho vzdať. Kampaň, ktorú nazvali za Slobodu v písaní vyvrcholila 15. júna tzv. Dňom husieho brka.
„Preto by sme radi 15. jún označili za Deň slobody na školách a každoročne si ho pripomínali. Tento rok by sme radi hovorili najmä o slobodnom výbere vyučovacích metód,“ vysvetľuje Peter Halák z organizácie Indícia.
„Nielen cudzí jazyk, ale každý školský predmet sa dá učiť rôznymi spôsobmi. Považujeme za dôležité, aby bola pre učiteľov, študentov a rodičov zachovaná možnosť voľby. Neveríme na to, že existuje jediná správna cesta vhodná úplne pre každého,“ hovorí Roman Baranovič, riaditeľ základnej školy Narnia v Bratislave.
Do 15. júna - Dňa slobody na školách zostáva
Day(s)
:
Hour(s)
:
Minute(s)
:
Second(s)
Hlavnými cieľmi Dňa slobody na školách, ktorý si budeme od teraz každoročne pripomínať, je:
- zachovávať vo vzdelávacom procese čo najväčšiu slobodu,
- ukazovať na možnosti zlepšovania nášho vzdelávacieho systému,
- otvárať čo najširšiu verejnú diskusiu o tom, ako tieto možnosti aplikovať.
Za iniciatívou Deň slobody na školách sú tieto organizácie
a viaceré štátne, súkromné a cirkevné školy…