Novela školského zákona dala výnimku 8-ročným gymnáziám v Bratislavskom kraji a umožní im prijať 10 namiesto 5 percent detí.

Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR na rokovaní 7. februára 2018. Ako zdôraznila ministerka školstva Martina Lubyová, je to len čiastočný krok a treba očakávať systémové zmeny v tejto oblasti. Už čoskoro príde do parlamentu tzv. “malá novela školského zákona, ktorá sa zameria na prechod kompetencií školských odborov pod gesciu ministerstva školstva”.

Zdôvodnenie ministerky k rozprave k tomuto zákonu na zázname nájdete tu: http://tv.nrsr.sk/video/vystupenie/189204, prepis vystúpenia: (Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly)

===== Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v tejto rozprave a ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky, ktoré som si dnes mohla, mohla vypočuť. Diskusia bola dlhá. Ja by som chcela sa pokúsiť nadviazať na tie hlasy, ktoré tu volali po tom, aby sme sa snažili pôsobiť tu nie integrovane, ale inkluzívne, aby sme našli nejaké spoločné riešenie, ktoré bude vyhovovať najmä tým rodičom a deťom, ktoré sú momentálne v situácii akejsi predlžovanej agónie a právnej neistoty ohľadom toho, akým spôsobom sa bude vyvíjať ten školský systém.
Ja by som chcela ale v prvom rade poukázať na to, že diskusia, ktorá tu zaznievala zo strany najmä teda opozičných, opozičných strán, je svedkom veľkých, veľkej schizofrénie, pretože na jednej strane sme sústavne kritizovaní za to, že sme akoby hodili do koša dokument Učiace sa Slovensko, čo teda zodpovedne prehlasujem, že to nie je pravda a sú nám vkladané do úst slová o tom, že dokument bol nepoužiteľný, ktorý sme nikdy nepoužili. Dokument bol použiteľný a pracujeme s ním, ale jediný problém bol v tom, že nebol realizovateľný, pretože nemal konkrétny manažérsky plán, rozpočet, časové opatrenia atď. Čiže my s týmto dokumentom pracujeme.
Základnou myšlienkou tohto dokumentu od začiatku až do konca a drvivá väčšina opatrení v tomto dokumente sa venuje myšlienke inklúzie. My sme sa práve vrátili aj zo služobnej cesty vo Fínsku, kde sme skúmali fínsky systém, ktorý je vrcholným príkladom inklúzie v rámci Európskej únie a myslím si, že aj vo svete a všetci odborníci nielen u nás, ale medzinárodne sa zhodujú na tom, že medzinárodné výsledky fínskeho systému v rámci testovaní PISA, v rámci všetkých ostatných testovaní sú skvelé najmä preto, lebo tento systém je vyložene inkluzívny a má výbornú kvalitu učiteľov, má výborné vzdelanie dostupné pre úplne všetkých, to znamená, heslo “najlepšia škola je najbližšia škola”, a všetky deti bez rozdielu na svoje schopnosti a všetky deti bez rozdielu na svoj sociálny pôvod majú dostupnosť k výbornému kvalitnému vzdelaniu, ktoré je štandardne uniformne dobré. To znamená vo všetkých krajoch a vo všetkých mestách a obciach.
Pokiaľ chceme budovať takýto systém, tak nemôžme zároveň druhou rukou hlasovať za systém segregovaných škôl, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme a nemôžme hlasovať za to, aby sme mali talentované deti vyčlenené, alebo teda deti bohatších a schopnejších rodičov, ktorí žijú v urbárnych centrách a ktorí sa zaujímajú a vedia tie deti do tých škôl pretlačiť, aby sme ich mali vyčlenené v nejakom systéme segregovanom škôl pre talentované deti. Toto je proste schizofrénia, ktorú si musíme vyriešiť čestne sami pre seba v rámci tej desaťročnej stratégie Učiaceho sa Slovenska v rámci národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.
Pokiaľ chceme dospieť k inkluzívnemu systému, tak musíme všetci súhlasiť s tým, že systém osemročných gymnázií budeme postupne obmedzovať, samozrejme nie v skokoch, ale v krokoch, pretože musíme reagovať na aktuálnu situáciu v krajoch, na momentálne platný stav legislatívy a na niektoré špecifiká školského systému, na ktorý už poukazoval aj pán, pán poslanec Petrák.
To znamená, riešenie, ktoré sa tu dnes predkladá, pokladám za prvé systémové riešenie po desiatich rokoch. Desať rokov sa iba odkladala účinnosť zákona a nič sa neriešilo. Myslím, že po desiatich rokoch ďalší odklad absolútne nepomôže situácii tým skôr, že odklad nie je možný preto, že už teraz platí päťpercentná hranica. To znamená, pokiaľ by sme odkladali, tak by sme nerešpektovali situáciu, ktorá vznikla v siedmich bratislavských krajoch, ktoré sa už s touto normou vyrovnali, osobitosti správneho konania, osobitosti rozpisu počtu tried, osobitosti prihlasovacieho konania a talentoviek a prijímačiek, a uvrhli by sme tieto kraje do stavu chaosu, kedy ony teraz už s tým rozpísaným počtom tried by sa teda mali zase spätne navracať k nejakým vyšším počtom. To znamená, práve týmto by sme vyvolali chaos a nie to, čo sa nám vyčíta, že vyvoláme chaos touto novelou.
Myslím si, že, neviem, či účel alebo nedostatku, z nedostatku znalostí systému sa tu hovorilo o tom, že ministerstvo školstva malo, malo túto situáciu riešiť alebo že ja konkrétne som ju mala riešiť. Viete všetci veľmi dobre, že účinne sa dala odložiť tá účinnosť do 1. 9. To znamená, pokiaľ niektorá strana to chcela urobiť, cítila to tak, mohla to urobiť vtedy. Viete veľmi dobre o tom, že 15. 9. mali byť rozpísané počty, počty žiakov. Ja som sa do tohto úradu dostala 13. 9. a všetci veľmi dobre vieme, že vládna novela zákona by neriešila situáciu, nestihli by sme to do vypísania výberového konania. To znamená, nemali sme to možnosť riešiť z pozície ministerstva, ale snažíme sa spolupracovať s poslaneckými klubmi, aby sa dala účinne situácia riešiť cestou poslaneckej novely, čo vlastne dnes aj robíme.
Ďalej. Svedčí o nepochopení situácie, ak sa hovorí o tom, že ministerstvo školstva malo predložiť nejaké kritériá na rozpis počtu tried osemročných gymnázií. Všetci veľmi dobre vieme, alebo mali by sme vedieť, že rozpis robí, robia okresné úrady, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. To znamená, ministerstvo školstva nemá túto kompetenciu a nemôže byť kritizované za to, že nepredložilo rozpis kritérií. My by sme radi tento rozpis urobili v budúcnosti a ako už bolo, ako už bolo signalizované zo strany pána poslanca Petráka, plánujeme ako ďalší systémový krok tzv. malú novelu školského zákona, v rámci ktorej sa budeme snažiť o to, aby sa kompetencie k tomuto rozpisu dostali pod ministerstvo školstva.
Sľubujeme si od toho to, že sa nám podarí systémovo riešiť optimalizáciu školskej siete. To znamená, že nebudeme mať tie kvóty rozhodené na osem rovnakých šuflíčkov podľa ôsmich rovnakých krajov bez ohľadu na to, aké sú pomery v dochádzke a odchádzke rodičov, v dochádzke a odchádzke detí, aké sú pomery v cestnej sieti, aké sú pomery v umiestnení tých jednotlivých škôl, bližšie alebo ďalej k hraniciam a k centrám krajov. To znamená, my tú sieť ako ministerstvo školstva budeme vedieť optimalizovať celoštátnej a nebudeme viazaní tým rozkúskovaním kvóty do ôsmich krajov rovnomerne, čo nám vlastne dnes vytvára tieto tenzie, ktoré musíme riešiť. To znamená, bude to ďalší systémový krok, ktorý odstráni to napätie.
Ja by som vás chcela informovať, že v súčasnosti, keď sa celoštátne zoberie, koľko detí je prihlásených, tak v rámci republike je to momentálne 6,6 %. To znamená, my už nie sme ďaleko celoštátne od tej hranice tých 5 %, ale tým, že chceme teraz presadiť túto výnimku pre Bratislavský kraj dočasne na tých 10 %, my riešime tú aktuálnu situáciu, ktorá bola, ktorá vznikla a riešime to, že doteraz sa neriešila vlastne tá segmentácia na tých osem rovnakých šuflíkov a neriešili sa tie pomery Bratislavského kraja. Celoštátne sa Bratislavský kraj podieľa na počte prihlásených študentov na osemročné gymnáziá až 40 percentami. To znamená, že aj dopyt je veľký a je to práve dopyt od tých rodičov, ktorí tu dnes plakali nad tým, že ich deti by nemali prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Čiže my naozaj systémovo riešime situáciu prvýkrát po desiatich rokoch a navrhujeme ďalšie systémové kroky, ktoré odstránia to napätie medzi krajmi a budeme vedieť pomocou stiahnutia tých kompetencií pod ministerstvo školstva ďalej tú sieť optimalizovať tak, aby aj v rámci päťpercentnej kvóty nemuselo dôjsť k nejakému významnému redukovaniu tých gymnázií tam, kde sú v súčasnosti potrebné.
Ďalej by som chcela reagovať ešte aj na pána poslanca Beblavého, ktorý tvrdil, že práve schválením tejto novely sa zavrie evanjelické, alebo nepovolí sa trieda evanjelickému gymnáziu, že sa budú diskriminovať cirkevné školy, že sa budú musieť vyhadzovať deti z Teplickej atď. Nie. Práve schválením tejto novely sa všetkému tomuto predíde, pretože máme už nastavené tie počty a zohľadnenú tú situáciu tak, aby sa po schválení tejto novely po udelení tých 10 % Bratislavskému kraju na rok práve zabezpečilo to, že bude viac aj cirkevných gymnázií povolených, že nebudeme musieť zavrieť triedu, teda nevyhlásiť triedu na evanjelickom, že nebudeme musieť zavrieť triedu alebo nevyhlásiť triedu na gymnáziu CENADA a zároveň sa snažíme (rečníčka si odkašľala), pardon, systémovo reagovať aj na to, čo tu už bolo dnes, čo tu už bolo dnes vznesené, že sú zariadenia, kde sa nám koncentrujú deti s určitými diagnózami a poruchami správania, či už sociálneho, emočného, Aspergerov syndróm, autistické poruchy a ďalšie poruchy autistického spektra. To znamená, my riešime aj toto v rámci tejto novely a snažíme sa vyňať tieto zariadenia spod kvóty, pretože naozaj svojou filozofiou takéto zariadenia, ktoré koncentrujú ešte tento typ detí, nespadajú naozaj pod ten prúd osemročných gymnázií a škôl pre talentované deti. To znamená, my tam nastavujeme podmienky na to, aby sa aj tieto zariadenia naďalej mohli prevádzkovať a aby nemuseli byť zatvárané, keďže sú tam študenti, rodičia, ktorí sú v jedinečnej situácii, ktorí majú rôzne znevýhodnenia, obmedzenia a ktoré si ctíme a chceme ich rešpektovať. Čiže práve schválením tejto našej novely predídeme tomu, aby tieto deti boli deložované napríklad z tých zariadení, v ktorých momentálne sú.
Takže ja by som chcela ešte podotknúť, že my tu vychádzame z jednej premisy, že existuje akýsi hnilý systém základných škôl a nejaký skvelý systém osemročných gymnázií. Ja by som naozaj chcela toto (povedané so smiechom) rázne vyvrátiť a povedať o tom, že základné školy a osemročné gymnáziá majú v zásade tie isté vzdelávacie programy, že tam je v zásade tá istá kvalita a učiteľský zbor pedagógov, že neexistuje, že učitelia na základných školách sú menej kvalitní, ako učitelia na osemročných gymnáziách, že my tú segregáciu vytvárame tým, že vytrhávame z jedného systému schopnejšie deti a dávame ich do druhého systému a to v nevídanom rozmere, doteraz v Bratislavskom kraji až 20 %. Keď sa vám až 20 % detí vytrhne z jedného systému a sú to deti vplyvnejších, schopnejších, bohatších rodičov, alebo deti, ktoré prešli reálne tými talentovými skúškami, tak naozaj vytvárame segregovaný systém čiste tým, že my sami tú jednu časť populácie oddeľujeme od tej druhej. A toto je podstata tej segregácie. To je to, čo momentálne páchame a to, čo by sme mali nejakým spôsobom redukovať.
Ja nehovorím o tom, že zo dňa na deň na Slovensku treba zrušiť osemročné gymnáziá, ale pokiaľ sa dohodneme, že v desaťročnom horizonte chceme budovať inkluzívny systém, tak jednoducho je potrebné sa nastaviť na to, že možno o desať rokov už nebudú potrebné tieto osemročné gymnáziá, lebo naozaj postupne vybudujeme kapacitu takú, aby aj tie talentované deti na tých základných školách dostávali potrebné impulzy pre rozvoj.
Neviem, či ste oboznámení s takým všeobecným zákonom dedičnosti, ktorú vymyslel už pán Mendel, ktorý sa dedičnosťou zaoberal a ktorý objavil niečo, čo sa volá, že návraty k priemeru. To znamená, že v ľudskej populácii nedochádza k takej nejakej akoby degradácii, že čoraz inteligentnejší rodičia majú čoraz inteligentnejšie deti a naopak, ale tie návraty k priemeru znamenajú, že aj veľmi inteligentným rodičom sa rodia deti, ktoré sú menej alebo stredne inteligentné a vo všeobecnosti všetko konverzuje k priemeru. To znamená, my ani vyčleňovaním jednej skupiny nedocielime to, že by sme tu mali nejakú elitu. Tá elita naozaj vzniká v tom strednom prúde, v tom segmente, ktorý by sme mali momentálne najviac rozvíjať a najviac sa mu venovať.
Čiže ja by som chcela na záver poprosiť, aby ste podporili tento návrh. Ja myslím, že odhliadnuc od rôznych teda vytĺkaní politického kapitálu a rôznych uštipačných poznámok všetci nakoniec mierime k tomu, že chceme budovať na Slovensku inkluzívny systém. Všetci uznávame, že sa to nedá robiť zvečera do rána, že na to potrebujeme dajme tomu ten desaťročný horizont a všetci chápeme, že obmedzovaním tohto elitného prúdu škôl pre elitné deti sa nakoniec blížime k tomu ideálu inklúzie. To, že sme predložili ten návrh teraz, súvisí s tým, aká vznikla aktuálna situácia v Bratislavskom kraji a že sa snažíme riešiť problémy rodičov a študentov v Bratislavskom kraji tak, aby neboli v chaose, aby nemuseli dostať detí zo zariadení, do ktorých sú už zapísané a aby zriaďovatelia mali právnu istotu a aby vedeli, v akom časovom horizonte sa majú, majú nastaviť s tým, že v budúcnosti budeme vedieť optimalizovať školskú sieť aj tak, aby okresy alebo kraje, ktoré majú urbálne centrá, ktoré majú vyššiu mieru dochádzky, ktoré majú vyšší dopyt, mohli tento dopyt uspokojovať.
Takže chcem vás podporiť a požiadať o podporu tejto poslaneckej novely a ďakujem vám za spoluprácu.

Pin It on Pinterest

Share This