Res publica politica – Vec verejná politická

SaS: Nie: Nastávajú situácie, keď jeden zriaďovateľ rozhoduje v konflikte záujmov o školách iných zriaďovateľov.

PS-SPOLU: Nie: Uvedomujeme si, že v súčasnosti tento princíp nie je úplne dodržiavaný. Špecifickým otázkam sa venujeme nižšie v ďalších otázkach.

ZA ĽUDÍ: Nie: Súkromné a cirkevné školy nie sú plne rovnoprávne, pretože nemajú rovnaké povinnosti ako štátne školy, napr. spádové oblasti/obvody, z ktorých by boli povinné prijímať deti z celého výkonnostného, kultúrneho a sociálno-ekonomického spektra. Niektoré tiež na svoju prevádzku vyberajú školné, aby vedeli deťom zabezpečiť vyššiu kvalitu vzdelania a starostlivosti. Súkromné a cirkevné školy majú teda iné práva a iné povinnosti. Je však dôležité bojovať proti neférovým praktikám, kedy sú často kvalitné súkromné a cirkevné školy dusené na úkor menej kvalitných štátnych škôl, ktoré sú umelo udržiavané „pri živote“.

KDH: Nie: Rozdiele vo financovaní

Samosprávny kraj dnes určuje pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka stredných škôl (zákon 61/2015). Je toto podľa Vás rovnoprávne postavenie zriaďovateľov?

SaS: Nie: V otázke som zvolil „NIE,“ ale otázka je chybne postavená. Nezodpovedá súčasnej legislatíve a jej posledným úpravám.

PS-SPOLU: Nie: Je nešťastné, že počty žiakov určuje samosprávny kraj, ktorý je zároveň zriaďovateľom škôl a tým dochádza ku konfliktu záujmu. V našom programe plánujeme obnoviť strednú úroveň riadenia regionálneho školstva v podobe krajských školských správ (úradov), ktoré budú spadať priamo pod ministerstvo školstva. Táto kompetencia následne prejde na tieto úrady. Samozrejme bude potrebné vyriešiť zriaďovateľskú pôsobnosť bilingválnych gymnázií, ktoré dnes zriaďuje štát reprezentovaný OÚ v sídle kraja.

ZA ĽUDÍ: Nie: Súčasné nastavenie považujeme za nešťastné. Podľa nášho názoru často vedie k neférovým praktikám popísaným v odpovedi č. 2. Rozhodovanie o počte prijatých do prvého ročníka by malo ostať u zriaďovateľa. Pri prijímaní žiakov by však každá škola musela plniť jasné a transparentné kritériá, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako. Napríklad, na gymnázium by mohol byť prijatý iba žiak, ktorý spĺňa centrálne dané výkonnostné štandardy s adekvátnymi študijnými predpokladmi. Tieto by platili pre celé Slovensko a všetky typy škôl rovnako.

KDH: Nie: Zrušením tejto kompetencie

Plánujete v novom volebnom období zásadné zmeny spôsobu riadenia školstva?

SaS: Áno: Zjednotenie financovania školstva.

PS-SPOLU: Áno: Čo sa týka riadenia regionálneho školstva, naším cieľom je vybudovať špecializovanú štátnu správu, to znamená zrušiť odbory školstva na OÚ v sídle kraja pod rezortom Ministerstva vnútra a znovu vybudovať Krajské školské správy priamo pod Ministerstvom školstva. Tento stredný článok riadenia by okrem zabezpečovania finančných tokov na úrovni kraja, zabezpečoval metodické riadenie škôl a ich zriaďovateľov. Tiež by zabezpečoval pomoc riaditeľom škôl aj v oblasti pedagogického a metodického riadenia. Vnímame tiež potrebu revízie práce priamo riadených organizácií ministerstva, z ktorej vyplynú možné úpravy v tejto oblasti.

ZA ĽUDÍ: Nie: Nepotrebujeme ďalšiu veľkolepú formálnu, no neúčinnú reformu na ktorú opäť doplatia učitelia a deti. Kľúčové sú pre nás 3 priority popísané vyššie (Učitelia, učivo, kvalita VŠ). V otázke riadenia škôl podporíme najmä rozvoj kompetencií u riaditeľov a zriaďovateľov. V strednodobom horizonte navrhujeme prejsť na riadenie formou regionálnych školských rád, v ktorých o školách rozhodujú odborníci, nie politici. V krátkodobom horizonte sa však chceme sústrediť najmä na opravovanie toho množstva vecí, ktoré sú nevyhnutné, aby sa systém postavil na nohy. Často sú to menšie veci, ale opravovať bude treba napríklad aj spackanú reformu z roku 2008. Školy a učitelia budú potrebovať masívnu podporu, aby mohli konečne začať učiť tak, ako od nich všetci očakávame. Nové a systémové opatrenia, ktoré sú tiež nevyhnutné, budeme najprv vždy testovať a až následne zavádzať plošne. Kľúčový bude pri tom manažment zmeny a dobrá komunikácia so všetkými, ktorých sa budú zmeny týkať.

KDH: Áno: Je potrebná dohoda schválená naprieč politickým spektrom, ktorá by bola základom pre prestavbu a reformu školského systému s tým, že by ju aplikovali a realizovali aj nasledujúce vlády v časovom horizonte 15 – 20 rokov.