Stanovisko ASŠŠZS k poslaneckému návrhu Školského zákona – časť osemročné gymnáziá:

Podľa nášho názoru nové znenie zákona na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v časti OSEMROČNÉ GYMNÁZIÁ (OG) nerieši (tak, ako to uvádza dôvodová správa) problém určovania počtov žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívne merateľných kritérií a neodôvodneného rozdielu v počtoch žiakov v rámci regiónov, ktorých jednotlivé gymnáziá majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu poskytovanej výchovy a vzdelávania.

Kritériá stanovené ministerstvom školstva na určovanie počtu tried v osemročných gymnáziách nie sú objektívne, porovnateľné, merateľné, nemajú rovnakú váhu a sú netransparentné. Preto na základe nich nemožno transparentne a odôvodniteľne nariadiť, ktorá škola môže otvoriť prvý ročník a s koľkými triedami, a ktorá nie;

Návrh nijako nerieši neodôvodnené rozdiely v počte prijímaných žiakov a navyše zakladá možnosť, že si aj regióny, v ktorých sa teraz do OG prihlasuje menej ako 5% žiakov z populačného ročníka, budú nárokovať zvýšenie počtu miest do 5% hranice;

Odôvodnenie iného počtu tried pre žiakov v jednom regióne „vyššou potrebou a inými podmienkami a požiadavkami pri vzdelávaní a na trhu práce“ otvorene označuje úroveň, záujem a možnosti detí z ostatných regiónov za nižšie a menej hodnotné;

Návrh diskriminuje časť detí a rozdeľuje ich na tie, ktorým pri rovnakých predpokladoch na štúdium poskytne normatívny príspevok na vzdelávanie, a ktorým ho neposkytne.

Prečo sú kritériá na určovanie počtu tried, ktoré bude môcť osemročné gymnázium otvoriť triedu 1. ročníka, neobjektívne, nemerateľné, netransparentné a neporovnateľné?

Počet žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa má po novom určovať podľa 9-tich kritérií, z ktorých 5 neposkytne relevantné údaje pre takého rozhodovanie:

1. udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried ZŠ

Toto kritérium nie je objektívne, pretože nie je jasné, či sa bude kritérium udržateľnosti vzťahovať na najbližšiu spádovú ZŠ, na ZŠ v príslušnej mestskej časti, ZŠ v celom meste, či celom regióne. Navyše OG nemôže zodpovedať a byť potrestané neotvorením triedy kvôli záujmu, či nezáujmu rodičov o 2. stupeň  základnej školy, do ktorej predtým chodili jeho uchádzači. Rovnako tým nemôže byť potrestané ani dieťa, ktoré úspešne vykoná prijímaciu skúšku, ale kvôli neudržateľnosti počtu tried základnej školy nebude môcť byť prijaté na štúdium.

2. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných Štátnou školskou inšpekciou s dôrazom na nadpriemerné výsledky

Toto kritérium nie je objektívne a porovnateľné, pretože výkon komplexnej školskej inšpekcie sa v školách realizoval v rôznych rokoch, s rôznymi kritériami, v niektorých aj viac ako pred 10-timi rokmi a v niektorých sa vôbec komplexná inšpekcia nevykonala.

3. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky

Toto kritérium poskytuje vzájomne neporovnateľné výsledky vzhľadom na rôzne zamerania súťaží a olympiád, rôzny charakter, úroveň a vzťah k školskému vzdelávaciemu programu,

4. účasti žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch

– sú to rovnako neporovnateľné výstupy ako v predchádzajúcom kritériu,

5. ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ak odôvodňujú zabezpečenie výchovy a vzdelávania v príslušnom gymnáziu s osemročným vzdelávacím programom.“

– tu nie sú určené nijaké kritériá, a tak nie je možné uplatniť vopred nešpecifikované kritériá jedného zo zriaďovateľov, ktorý v tomto prípade určuje kritériá v konflikte záujmov.

Preto navrhujeme pri riešení problematiky osemročných gymnázií zaviesť mechanizmus, ktorým by sa zohľadnili výsledky Testovania 5 v príslušnom ročníku, v ktorom by všetci žiaci, ktorí sa v tomto testovaní umiestnili v percentile 85 -100 a preukázali tak študijné predpoklady v kľúčových predmetoch matematike a slovenskom jazyku /inom vyučovacom jazyku, mali možnosť zúčastniť sa na prijímacom konaní, ktorého podmienku a kritériá určí po prerokovaní v pedagogickej rade školy v tom osemročnom gymnáziu, ktoré vyberie rodič dieťaťa podľa svojej slobodnej vôle, hodnotovej orientácie, prípadne vierovyznania.

Zriaďovateľ podľa počtu prijatých žiakov rozhodne o počte tried, ktoré je schopný s príslušnou výškou normatívnych prostriedkov, určených na vzdelávanie, v danom školskom roku financovať.

Upozorňujeme však, že tento mechanizmus spojenia a) štátom stanoveného kritéria (percentil), b) rodičom vybratej školy a c) školou určenými kritériami prijímania možno použiť len ako celok, pretože vynechanie akejkoľvek jeho časti by viedlo k nerovnosti, diskriminácii a autoritatívnemu rozhodovaniu o deťoch. Umiestnenie dieťaťa podľa Testovania nemožno použiť v školách, kde je pre prijatie dieťaťa potrebné overiť jeho talent alebo iné špeciálne predpoklady, prípade špeciálne výchovnovzdelávacie potreby.

V Zákone 245/2008 Z.z. (Školský zákon) chýba povinnosť uskutočniť a absolvovať Testovanie 5, a tak by sa táto povinnosť musela rovnako legislatívne ukotviť, čo bude mať dopad na verejné financie;

Prečítajte si tiež:

Pin It on Pinterest

Share This