Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 – Návrhy ECNAIS pre Európu ľudí, zjednotených v rozmanitosti.

Dňa 26. mája 2019 sa uskutočnia európske voľby. Podľa zmlúv je vzdelávanie v kompetencii členských štátov. Európsky parlament ako politická inštitúcia má však zásadnú úlohu pri podpore budovania Európskej únie štátov, ktoré konajú v súlade s Chartou základných práv Európskej únie.

Článok 14 Charty základných práv Európskej únie zakotvuje slobodu vzdelávania nasledovne: „Sloboda zakladať vzdelávacie inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“

Toto základné právo v rámci Európskej únie bolo zohľadnené v uznesení parlamentu z júna 2018 v súvislosti s modernizáciou vzdelávania v Európe. Toto uznesenie schválila veľká väčšina parlamentu a mal sa ním riadiť nový parlament.

Pre ECNAIS s rešpektom k suverenite jednotlivých štátov vo vzdelávaní, existuje priestor pre európske inštitúcie, aby budovali na tom, čo je prijaté v súvislosti so slobodou vzdelávania. Preto predkladáme obavy a návrhy, ktoré by sa mali riešiť počas budúceho mandátu Európskeho parlamentu.

Sloboda a rozmanitosť vo vzdelávaní

– napriek rôznym nariadeniam, ktoré sa dotýkajú nezávislosti škôl na úrovni štátov, musia všetky členské štáty rešpektovať právo občianskej spoločnosti na zriadenie vzdelávacích zariadení v súlade s náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením rodičov. V súlade s tým by sa mali poslanci Európskeho parlamentu, ktorí pôsobia v oblasti vzdelávania, zaviazať k neukladaniu jednotných vzdelávacích modelov a mali by odstraňovať neprimerané prekážky kladené rozmanitosti vo vzdelávaní, vrátane finančných.

Rozmanitosť a účasť

– Európsky parlament by mal vyslyšať nezávislé vzdelávanie a poslanci parlamentu by mali rešpektovať a podporovať právo, aby bolo prítomné v prebiehajúcich rozhodovacích procesoch.

Uznanie a podpora

– vzhľadom na to, že 18,7% študentov v Európe študuje na nezávislých školách, Európsky parlament by mal vytvoriť medziskupinu pre slobodu vzdelávania a nezávislé školy.

Vyzývame kandidátov zo všetkých strán a štátov, aby prijali slobodu vzdelávania ako jednu z hlavných tém svojho programu do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Ďalšie informácie Vám poskytne secretariat@ecnais.org

(pracovný preklad: sgh)

Máte inovatívny nápad na aktivitu v oblasti globálneho vzdelávania? Zapojte sa do výzvy GENE a získajte cenu do 10 000 eur.

Globálne vzdelávanie napomáha zmenu postojov ľudí, otvára oči a myseľ ľudí voči lokálnej a globálnej realite okolo nás. Európska sieť pre globálne vzdelávanie (GENE – Global Education Network Europe) v roku 2019 vyhľadáva inovatívne nápady v rámci globálneho vzdelávania, ktoré uľahčujú transformačné učenie a otvárajú pohľady a mysle ľudí na realitu sveta na miestnej i globálnej úrovni – ak ste inštitúcia, ktorá realizuje takého aktivity a máte inovatívny nápad, vyplňte jednoduchú dvojstranovú prihlášku v anglickom jazyku, pripravte krátke amatérske video a pošlite ich do 4. júna 2019.

Snahou GENE je podpora experimentovania, skúmania nových prístupov a spôsobov riešenia rôznych výziev pod tlakom miestnej i celosvetovej reality vo formálnom i neformálnom vzdelávaní.

O najlepších nápadoch v rámci celej Európy rozhodne medzinárodná komisia do 15. septembra 2019 a odovzdanie cien sa uskutoční na slávnostnej ceremónii počas 41. zasadnutia okrúhleho stola na Malte 18. októbra 2019.

Ďalšie zaujímavé príklady inovatívnych nápadov budú zverejnené a disttrubuované prostredníctvom publikácie.

Pripomienka k celému návrhu zákona – návrh na stiahnutie zákona ako celku

Cieľom predloženého návrhu novely zákona má byť (cit.) „zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole bude trvať jeden školský rok. V prípade, že po jednom roku povinného predprimárneho vzdelávania dieťa nebude spôsobilé pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole, bude na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy opakovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole. V nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania, ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa ruší „odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky“ a „dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky“. Zároveň sa ruší možnosť zriaďovať nultý ročník a prípravný ročník“.

Tieto opatrenia považujeme za neodôvodnený krok z nasledovných dôvodov:

Cieľom návrhu zákona má byť umožniť vyrovnávanie šancí na školský úspech deťom, ktoré kvôli málopodnetnému, alebo inak znevýhodnenému prostrediu, z ktorého pochádzajú, alebo kvôli svojmu zdravotnému stavu, pre ktorý sú vylučované zo vzdelávania, nemajú predpoklady pre úspešné zvládnutie povinnej školskej dochádzky. Domnievame sa, že zavedenie plnenia povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole iba v jedinom type vzdelávania (v MŠ, vzdelávajúcich podľa jediného typu Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy) a zároveň neprispôsobenie návrhu deťom so zdravotným postihnutím nenaplní stanovený cieľ, nie je zárukou individuálneho prístupu k znevýhodneným deťom a neumožní vyrovnávanie šancí týchto detí na dosiahnutie školského úspechu v základnej škole a pri ďalšom vzdelávaní.

Máme zároveň vážne výhrady k zrušeniu nultého a prípravného ročníka ZŠ. Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie o vyhodnotení výsledkov spätnej väzby od riaditeľov škôl, kde boli zavedené nulté ročníky ZŠ[i], (cit.) „prevažná väčšina riaditeľov škôl nulté ročníky víta. Keďže tak oni, ako aj učitelia vidia, ako v nich deti v priebehu roka napredujú, obhajujú ich. Cítia, že investované úsilie sa premieňa na hmatateľné výsledky. Nulté ročníky preto vnímajú ako veľký prínos.“

Preto považujeme za neodôvodnené bez ďalšej analýzy možností a prínosov nulté a prípravné ročníky ZŠ plošne týmto zákonom zrušiť.

Zákon ďalej zavádza inštitút opakovania predškolského ročníka (tzv. prepadnutie), ktoré je bezprecedentným zásahom do psychiky a ďalšieho vývoja dieťaťa, do jeho vzťahu k vzdelávaniu a motivácie učiť sa. Opakovanie ročníka je podľa publikovaných výskumov zhoršením podmienok  pre ďalšie vzdelávanie a vedie skôr k predčasnému drop-outu, teda úplnému opusteniu školy v neskoršom veku. [ii] Preto nesúhlasíme, aby sa možnosť odkladu začiatku povinnej školskej dochádzky, ktorý doteraz znamenal potrebný čas na dosiahnutie školskej zrelosti dieťaťa, zamieňala za opakovanie ročníka už v predprimárnom vzdelávaní. Toto opatrenie sa negatívne dotkne ako znevýhodnenej, tak aj intaktnej časti detskej populácie.

Nemožnosť odkladu začiatku povinnej školskej dochádzky a obmedzenie slobodnej voľby vzdelávacej cesty v rozmanitých programoch a typoch predprimárneho vzdelávania a výchovy sú významným zásahom do kompetencií a práv rodiča a v rozpore s konštatovaním v dôvodovej správe majú závažné dopady na rodinu a rodičovstvo.

Rozhodnutie o opakovaní predškolského ročníka riaditeľom školy bez akceptovania názoru rodiča znamená významné obmedzenie rodičovských práv a slobôd, ako aj práva na vzdelávanie dieťaťa v zmysle Článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.11.1950)[iii] a je v demokratickej spoločnosti neprípustné.

Sme toho názoru, že školská  legislatíva sa má tvoriť s ohľadom na najvyšší záujem dieťaťa, jeho prospievania v škole a vzdelávaní, s ústretovým a rešpektujúcim prístupom k čoraz rozmanitejším individuálnym potrebám detí.

Preto, aj keď rozumieme potrebe riešiť situáciu detí, pre ktoré je vzdelanie cestou z nepriaznivých životných podmienok, navrhujeme tento návrh zákona ako celok odmietnuť, pretože nie je zárukou naplnenia stanoveného cieľa.

Zákon neprešiel riadnym pripomienkovým konaním a zavádza závažné systémové zmeny s celospoločenským dosahom na rodiny a deti s takými závažnými nedostatkami, že sa v stanovenom čase nedá nijakými pripomienkami zásadne zmeniť.

Zároveň navrhujeme urýchlené začatie prác na novom návrhu, na ktorých sa zúčastnia zástupcovia všetkých dotknutých strán s cieľom pripraviť taký návrh zákona, ktorý by naplnil cieľ sprístupnenia predprimárneho vzdelávania a výchovy všetkým deťom podľa ich vzdelávacích potrieb, nie plošne od rovnakého veku 5 rokov, ale od veku, kedy je to pre ich budúci vývoj najvhodnejšie.

___________________________

[i] Štátna školská inšpekcia (2017), Správa o výsledku spätnej väzby od riaditeľov škôl, v ktorých sa v školskom roku 2016/17 realizoval výchovno-vzdelávací proces v nultom ročníku. Dostupné na: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/Vyhodnotenie_0_rocnik_2017_final%281%29.pdf

[ii] VILAND, K. R. (2001) The Effectiveness of Grade Retention as an Intervention Startegy for Academic Failure. A Research Paper. University of Wisconsin-Stout. [cit. 2019-02-12] Dostupné na: https://pdfs.semanticscholar.org

[iii] Článok 2: Právo na vzdelanie: Nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.