Celkom 43 148 piatakov si overilo svoje vedomosti počas prvého celoslovenského Testovania 5. Ich výsledky odhalili vyše 60 percentnú priemernú úspešnosť v testoch, vyššiu úspešnosť žiakov testovaných elektronickou formou oproti papierovému testovaniu, ako aj regionálne rozdiely vo vedomostiach žiakov.

Testy písalo 43 148 žiakov z 1457 základných škôl, z toho 40 354 žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 2 794 žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Testovaných bolo 1 316 škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 126 s vyučovacím jazykom maďarským a 14 škôl  s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským.

Testy v papierovej forme písalo 40 926 žiakov z 1 456 základných škôl, z toho bolo 38 273 žiakov z 1 315 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 2 653 žiakov zo 126 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Testy v elektronickej forme písalo 2 232 žiakov zo 111 základných škôl, z toho bolo 2 091 žiakov zo 105 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 141 žiakov zo 6 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 62,0 %, pričom najúspešnejší v nej boli žiaci Bratislavského kraja (70,6 %) a najmenej úspešní žiaci Košického kraja (55,2 %). V poradí úspešnosti nasledovali za žiakmi z Bratislavského kraja ich rovesníci z Trenčianskeho kraja (66,9 %) a na treťom mieste žiaci Žilinského kraja (66,4 %). Môžeme tiež konštatovať, že priemerná úspešnosť žiakov v testovaní v papierovej forme bola 61,5 % a v testovaní v elektronickej forme 70,4 %.

Rovnako vyššiu úspešnosť v teste zaznamenali žiaci navštevujúci väčšie školy (podľa počtu žiakov v 5. ročníku ZŠ). Žiaci v školách s počtom 38 žiakov a viac v 5. ročníku dosiahli o vyše 4 percentuálne body vyššiu úspešnosť ako žiaci navštevujúci školy do 15 žiakov v triede (58,0 %).

Pri teste zo slovenského jazyka a literatúry boli opäť najúspešnejší žiaci Bratislavského kraja a najmenej úspešní žiaci Košického kraja. Priemerná úspešnosť žiakov v tomto teste bola 66,6 %. Lepší výsledok v teste zaznamenali žiaci zapojení do testovania elektronickou formou, pričom ich priemerná úspešnosť v teste bola 73,5 %, oproti žiakom, ktorí písali test papierovo – 66,2 % . Celkovo test zo slovenského jazyka a literatúry absolvovalo 40 340 žiakov, z toho 2 089 žiakov elektronicky.

Test z maďarského jazyka a literatúry písalo 2 791 žiakov s priemernou úspešnosťou 57,4 %. I v tomto prípade výsledok potvrdil, že žiakom zrejme viac vyhovovala elektronická forma testu, keďže priemerná úspešnosť žiakov v elektronickej forme bola 66,3 % a v papierovej bola výrazne nižšia (56,9 %).   Z hľadiska krajov najúspešnejší boli žiaci Trnavského kraja (760 žiakov) s priemernou úspešnosťou 69 % a najmenej úspešní boli žiaci Banskobystrického kraja (675 žiakov) s priemernou úspešnosťou  42,3 %. Druhý najlepší výsledok mali žiaci Bratislavského kraja  (62 žiakov) so 68,3 % priemernej úspešnosti, nasledovali – Nitriansky kraj (892 žiakov) 62,2 % a Košický kraj (402 žiakov) 48,3 %.

Do testovania papierovou formou sa zapojilo aj 937 žiakov zo 159 škôl vzdelávajúcich žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami formou školskej integrácie (žiaci so ŠVVP). Test z matematiky riešilo 919 žiakov so ŠVV s priemernou úspešnosťou 50,7 %. Pri teste zo slovenského jazyka a literatúry bola priemerná úspešnosť 58,1 % pri počte 901 testovaných žiakov. Test z maďarského jazyka a literatúry vypĺňalo 36 žiakov s priemernou úspešnosťou 37,4 %.

Testovanie 5 sa realizovalo 25. novembra 2015 a prvýkrát sa ho zúčastnili všetci žiaci 5. ročníka ZŠ, okrem žiakov s mentálnym  postihnutím. Testovanie žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných formou školskej integrácie bolo realizované na vybraných školách (žiaci s vývinovými poruchami učenia, narušenou komunikačnou schopnosťou, sluchovým postihnutím a telesným postihnutím).

Cieľom samotného testovania bolo získať objektívne informácie o výkone žiakov pri vstupe na vzdelávací stupeň ISCED2. Testové úlohy boli zamerané na logické myslenie, porozumenie textu, overovanie hĺbky vedomostí a zručností, či aplikáciu poznatkov v praktických súvislostiach.

Objektívnosť testovania v papierovej i elektronickej forme bola v tomto školskom roku zabezpečená prostredníctvom externého dozoru. Kontrolu objektívnosti Testovania 5-2015 vykonávala na 117 základných školách Štátna školská inšpekcia.

Informácie o výsledkoch T5 v školskom roku 2015/2016 a ďalšie analýzy budú zverejňované na internetovom sídle NÚCEM http://www.nucem.sk/sk/testovanie 5.

Linka na pôvodnú správu: Testovanie 5-2016

Začiatok roka a priorit vlády boli témou novoročného rozhovoru s predsedom vlády Robertom Ficom. Na otázku redaktora TASR, ako a čo môže robiť vláda, aby riešila problémy nedostatku pracovnej sily, premiér Robert Fico odpovedal:

„Začali sme na tom už pracovať, je to čím ďalej tým vypuklejšie. Mňa o tom presvedčili výjazdy do regiónov, ktoré som absolvoval v novembri a decembri a kde som sa na úradoch práce a pri návštevách firiem dozvedel, že nájsť dnes kvalifikovanú pracovnú silu je niečo neuveriteľne ťažké. Zorganizoval som stretnutie so županmi, mal som aj veľmi zaujímavý rozhovor s predstaviteľmi katolíckej cirkvi, ktorá je tiež zriaďovateľom škôl. Keď dáme dohromady štát, VÚC, zriaďovateľov súkromných a cirkevných stredných škôl, musíme to lepšie naplánovať. U niekoho slovo plán vyvoláva miernu nervozitu, ale všetky rozumné krajiny plánujú. Musíme to presnejšie zadefinovať a povedať ‑ trh potrebuje toto a toto, takže vás teraz páni zriaďovatelia poprosíme, poďte urobiť zmeny v tomto duchu. Budem si stáť za tým, že štát tu musí zohrávať podstatne aktívnejšiu úlohu ako doteraz. Mysleli sme si, že postačuje súčinnosť medzi zriaďovateľmi a trhom, ale nestačí. Musí do toho prísť silný sprostredkovateľ, v tomto prípade štát.“

Rozhovor zverejnili viaceré denníky a prečítať si ho môžete napr, tu: ROZHOVOR Robert Fico: Nevieme nájsť ľudí, ktorí by pracovali za 1300 eur.