E. Ohraďanová pre SITA: Stále sme v nepoznanej situácii

Written by ASŠŠZ

5. januára 2021

O tom, ako s odstupom času vnímame pandemickú situáciu, o jej dopade na vzdelanie žiakov, ale aj o blízkej budúcnosti – príprave návratu žiakov do škôl, hovorí Eva Ohraďanová, prezidentka ASŠŠZS pre agentúru SITA:

„Celé roky sme sa odhodlávali k zmenám v hodnotení, prístupe k učeniu, digitalizácii učebných materiálov, ale až „vďaka“ pandémii boli pružne zavedené do systému a veríme, že v budúcnosti prinesú žiakom viac osohu. Celkový dopad však zistíme až s odstupom niekoľkých rokov.“

O tom, ako s odstupom času vnímame pandemickú situáciu, o jej dopade na vzdelanie žiakov, ale aj o blízkej budúcnosti – príprave návratu žiakov do škôl, hovorí Eva Ohraďanová, prezidentka ASŠŠZS pre agentúru SITA:

Považujete ohlásené zmeny za to najlepšie riešenie? Aké opatrenia by ste navrhovali Vy?

Riešenia ministerstva sú z nášho pohľadu lepšie pripravené ako v ostatnom školskom roku. Oceňujeme otvorený dialóg s ministrom, vďaka ktorému sme aj dnes lepšie informovaní a vieme lepšie pripraviť na zmeny. Stále sme však v doteraz nepoznanej situácii. S odstupom času vnímame aj riešenia z 1. vlny pandémie inou optikou, a aj v budúcnosti budeme súčasné zmeny hodnotiť inak ako teraz.

V rámci opatrení vidíme ešte možnosti zúročenia pandemických skúseností štátov z Európskej únie, ktoré majú viac skúseností, napr. aj s dištančným vzdelávaním.

Aký môžu mať dopad na vzdelanie žiakov?

V tomto momente nikto z nás nevie s určitosťou posúdiť celoplošný dopad pandémie na žiakov a ich vzdelanie. Verejnosť sa objektívne obáva, že mladá generácia bude po pandémii „osprostená“, menej zdatná, ale na druhej strane nám táto kríza obnažila zastaralý systém, napr. koľko zbytočností sa deti učia, že pre vzdelanie nie sú dôležité budovy a podobne. Práve v dištančnom vzdelávaní mnohé introvertnejšie deti dosahujú lepšie výsledky, nakoľko im individuálny prístup bez tlaku na okamžitý výsledok lepšie vyhovuje…

Celé roky sme sa odhodlávali k zmenám v hodnotení, prístupe k učeniu, digitalizácii učebných materiálov, ale až „vďaka“ pandémii boli pružne zavedené do systému a veríme, že v budúcnosti prinesú žiakom viac osohu. Celkový dopad však zistíme až s odstupom niekoľkých rokov.

Nedostávajú žiaci vzdelanie na nižšej úrovni? Dá sa tento „deficit“ v budúcnosti nahradiť?

Otázka je, čo je vlastne vzdelávanie na „vysokej úrovni“ v 21. storočí? To, čo dnes vo väčšine škôl žiaci dostávajú, je často len skupina súborov encyklopedických vedomostí. Dnes už niet pochýb o tom, že niekoľko desaťročí budovaný obsah vzdelávania potrebuje radikálnu zmenu. Z tohto pohľadu ani vzdelávanie pred pandémiou nezaručovalo „vyššiu“ úroveň. Žiaci získajú menej encyklopedických vedomostí, otázkou je, či práve tento deficit nebude výhodou, ak bude nahradený rozvojom mäkkých zručností potrebných pre prácu v budúcnosti a poznaním seba samého.

V tomto procese kľúčovú úlohu zohrávajú pedagógovia, ktorí pochopili výzvu budúcnosti a prispôsobili vzdelávanie aj týmto potrebám. Tam, kde zotrvávajú na pôvodnom systéme vzdelávania a vlastne dištančne ani nevzdelávajú, môže to mať pre žiakov ďalekosiahly dopad.

Budú študenti stredných škôl dostatočne pripravení na prijímačky na vysokú školu?

Na vysokých školách, ktoré majú ako kritérium vstupu hlavne encyklopedické znalosti, môže byť uchádzač znevýhodnený. Treba si však uvedomiť, že podobné východisko majú na Slovensku takmer všetci žiaci posledných ročníkov. Pandémia aj tu akoby obnažila systém a otázku jeho prehodnotenia – ako nastaviť prechod na vysoké školy, čo má byť kľúčovým kritériom výberu… Celkove však vysoké školy po tomto pandemickom období nemôžu očakávať rovnakú pripravenosť uchádzačov, ako to bolo v predchádzajúcom období.

Sú školy schopné zabezpečiť testovanie zamestnancov a žiakov, ktorí sa budú vracať do škôl?

Z podnetov našich členov je zrejmé, že prístup k pretestovaniu je veľmi rôznorodý. Niektorí už dnes majú zriadené vlastné MOM, zapojili sa do pilotného pretestovania, iné dodnes riešia existenciu MOM a úlohu zodpovednosti, ktorá je na nich prenášaná. Nemáme skúsenosti s odvozom biologického odpadu, hlavne menšie školy nedisponujú zdravotníckym personálom či kapacitami na zabezpečenie odberového miesta.

Pre mnohých zriaďovateľov súkromných škôl je zabezpečenie testovania žiakov a rodičov veľmi náročnou úlohou, na druhej strane sú nastavení pružne reagovať a hľadať spôsoby skorého návratu žiakov do škôl.

Posunulo sa dištančné vzdelávanie dopredu oproti prvej vlne pandémie? Aké sú jeho najväčšie problémy? Aké máte postrehy k tejto forme vzdelávania?

Ani v otázke dištančného vzdelávania nemôžeme paušalizovať. Máme vo svojom kruhu niekoľko škôl, ktoré boli na dištančné vzdelávanie veľmi dobre pripravené. Ďalšia skupina pripravila dištančné vzdelávanie od septembra a celkovo vieme skonštatovať, že online vzdelávanie považujú za kľúčové v tomto čase a zvládajú ho dobre.

20. január 2021

Budúci týždeň sa pokračuje v rovnakom režime vzdelávania ako doteraz. Hraničným termínom je 1. február, kedy by mal začať fungovať covidový automat,...

13. január 2021

Očakávané: Vláda SR dnes prerokuje aj Vyhodnotenie plnenia opatrení Koncepcie práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 –2020 Členom...

12. január 2021

Online diskusia združenia Veda pomáha: Školstvo počas pandémie o roku 2020 v školách a keho dôsledkoch, ako aj o pohľade do budúcnosti počas...

11. január 2021

Minister školstva B. Gröhling informoval o ďalších investíciách do školstva so zameraním sa na digitalizáciu základných škôl, dotácie školským...

10. január 2021

V diskusii V politike na TA3 (od 11.00 h) sa zúčastní aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Čo sa práve deje

Ďalšie príspevky zo sekcie

ASŠŠZS: Očakávame rovný prístupu aj k deťom v ZUŠ

ASŠŠZS: Očakávame rovný prístupu aj k deťom v ZUŠ

Rovný prístup k deťom pri uvoľňovaní opatrení žiada Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska (ASŠŠZS). Asociácia v otvorenom liste upozornila premiéra E. Hegera a ministrov R. Sulíka, V. Lengvarského a B. Gröhlinga na nesúlad pri otvorení niektorých popoludňajších aktivít a nerovný prístup, ktorý vyčlenil takmer 100 000 detí zo skupinového vzdelávania v ZUŠ.