Súkromné školy a školské zariadenia pred koncom roka s obavami očakávajú, ako o nich rozhodnú obecné zastupiteľstvá (v prípade dotácií na žiakov do 15 rokov) alebo župy (v dotáciách pre žiakov nad 15 rokov). Všeobecne záväzným nariadením obce a župy určujú výšku finančných prostriedkov aj pre súkromných zriaďovateľov, a to aj napriek tomu, že prakticky rozhodujú o svojej konkurencii. Aké by to bolo, keby jeden obchodný reťazec mohol nastavovať ceny pre druhý? V obchode by sa to stať nemohlo, no v školstve je to žiaľ realita. Koniec roka býva pre zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení častokrát ako „čakanie na verdikt o osude“. Niekedy sa totiž rozhodnutím obce alebo mestá dostanú do situácie, ktorá ich priam ohrozí v existencii. Takáto situácia nastáva aktuálne v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorý vo svojom VZN určuje pre rok 2020 rapídny pokles normatívov pre žiakov a poslucháčov nad 25 rokov. Najväčší pokles nastáva v základných umeleckých školách, ktorým žilinská župa navrhuje znížiť normatív až o neuveriteľných 95%.
Takto nastavený normatív je hrubým podfinancovaním umeleckého vzdelávania v ŽSK. Žiaci navštevujúci ZUŠ v štúdiu pre dospelých nie sú podľa štátneho vzdelávacieho programu limitovaní vekom. Môže ísť o študenta vysokej školy, ktorý ešte dokončuje druhý stupeň štúdia, alebo o mladého dospelého, ktorý študuje vo výtvarnom ateliéri, alebo dokonca o dôchodcu, ktorý si „na staré kolená“ plní svoj detský sen v hre na husliach. Základné umelecké školy a jazykové školy sú jediné ustanovizne v existujúcom školskom systéme, ktoré poskytujú vzdelávanie od útleho veku detí až po dospelosť a starobu. Školský zákon, ani štátny vzdelávací program vekovo štúdium nelimitujú a sú to dokumenty, ktorých dodržiavanie je pre všetky ZUŠ povinné a záväzné. Ako ich však máme plniť bez finančného krytia? Je samozrejmosťou, že dospelí študenti si za svoje štúdium platia viac, ako tí mladší. Nikdy ho však nehradili v plnej výške, nakoľko ich štúdium doteraz vo významnej miere dotovala župa. Pri poklese normatívu o 95% je ich ďalšie štúdium v reálnom ohrození. Osobne pochybujem, že si bude môcť študent vysokej školy, alebo dôchodca, dovoliť platiť mesačne stovky eur. Situácia je o to vážnejšia, že prichádza v strede školského roka. V rozbehnutom školskom roku to vnímam ako „zmenu pravidiel počas zápasu“. Čo urobíme so žiakmi, ktorých už v systéme máme? A čo s učiteľmi, ktorí ich učia?
ASŠŠZS návrh nového VZN pripomienkovala a to predovšetkým preto, že vníma jeho rozpor s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja (PHSR ŽSK), ktorý si sama župa pred niekoľkými rokmi schválila. V strategickej časti tohto významného dokumentu sa vo vízii uvádza: „Cieľom všetkých riešení sú ľudia. Ľudia žijúci na území Žilinského kraja, ľudia, ktorí sa rozhodnú kraj navštíviť, a tiež všetci ostatní, ktorých život môžu obohatiť nápady a riešenia pochádzajúce z nášho kraja. Kvalitný rozvoj vedomostí a zručností, primeraná bezpečnosť, sociálna a zdravotná starostlivosť, a tiež podmienky pre bývanie, voľnočasové vyžitie a sebarealizáciu každého z nás sú tým, čo odzrkadľuje kvalitu nášho života“. Novým návrhom VZN sa však župa starostlivosti o voľnočasové vyžitie a ďalšie vzdelávanie osôb nad 25 rokov priam zbavuje a necháva ju v plnej miere len na nich samotných. V prípade jazykových škôl je situácia rovnako nepochopiteľná. Zo 17 najdôležitejších firiem, ktoré sú v žilinskom kraji, má až 10 krajinu pôvodu mimo Slovenskej republiky. Práve v produktívnom pracovnom veku môže vzdelávanie v cudzích jazykoch zvýšiť šance mladých ľudí pri hľadaní nových, alebo lepších pozícií v zamestnaní.
Poslanci ŽSK už o pár dní rozhodnú o tom, že možno práve rok/dva pred ukončením štúdia na Jazykovej škole alebo ZUŠ, žiak nad 25 rokov z neho odíde len z ekonomických dôvodov, pretože pri dotácii 1 € za mesiac nebude možné štúdium ďalej realizovať. Pre predstavu, v tomto roku dostala jazyková škola na 26 a viac-ročného poslucháča dotáciu vo výške cca 70 € ročne, ktoré majú dnes klesnúť na 10 €. Ešte horšie vychádzajú sumy z pohľadu podpory žiaka ZUŠ. V tomto roku vyčlenila župa na jedného žiaka v individuálnej forme vzdelávania 240 € ročne a v skupinovej forme vzdelávania 195 € ročne, pričom od januára to má byť v oboch prípadoch len 10 € za celý rok.
ASŠŠZS navrhuje ponechať normatívy v rovnakej výške, ako tomu bolo doteraz. Župa však tento návrh neakceptuje, argumentujúc tým, že poberá z podielových daní len finančné prostriedky na vekovú skupinu žiakov od 15 – 18 rokov. ŽSK pristúpil k zníženiu podpory osôb vo vekovej kategórii nad 25 rokov veku z rozpočtu ŽSK vzhľadom na napäté verejné financie v rozpočte ŽSK na rok 2020 spôsobené najmä očakávaným výpadkov príjmov rozpočtu ŽSK v dôsledku prijatých legislatívnych zmien v Národnej rade SR záverom roka 2019. Nepristúpili k ukončeniu financovania školských zariadení (JŠ, ZUŠ, CVČ) podľa tejto vekovej kategórie, len k jej obmedzeniu. ŽSK rozhodol v zníženej miere podporovať aktivity osôb vo vekovej kategórii nad 25 rokov veku, aby mohol viac finančných prostriedkov alokovať do iných oblastí v rezorte školstva.
Aj keď oceňujeme, že chce ŽSK viac finančných prostriedkov alokovať do iných oblastí v rezorte školstva, nevnímame ako správe rozhodnutie, odoberať ich žiakom nad 25 rokov v takej miere, ktorá ich ďalší rozvoj prakticky znemožní. Okrem toho nemôžeme súhlasiť s argumentom, že ŽSK poberá z podielových daní prostriedky len na vekovú skupinu žiakov od 15 do 18 rokov. Podľa § 3 ods.(1) písm. a) NV č. 668/2004, Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve totiž ŽSK prijíma totiž 15 % podielových daní podľa počtu všetkých obyvateľov vyššieho územného celku s trvalým pobytom na jeho území. Bez vekového ohraničenia. Áno, v balíku tzv. „normožiakov“, ktorí tvoria nápočet 15% cielene na školstvo, žiaci nad 25 rokov zahrnutí nie sú. Sú to však stále občania žilinského kraja, za ktorými prichádzajú podielové dane podľa písmena a) uvedeného nariadenia vlády. A stále sú to tí občania, ktorým župa pred niekoľkými rokmi vo svojom programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja sľubovala, podporovať ich voľnočasové aktivity a celoživotné vzdelávanie.
ASŠŠZS vo svojej pripomienke namieta aj fakt, že nezverejnila žiadne konkrétne dáta, ktoré by objasnili tak razantné znižovanie normatívov. Dôvodová správa nedisponuje výpočtami, ktoré by vysvetľovali paušálne určenú dotáciu na 10,- € ročne pre JŠ, ZUŠ aj CVČ. Chýbajú rovnako analýzy dopadu na subjekty, ktorých sa táto zmena dotkne.
Žiak v druhom stupni ZUŠ, alebo v štúdiu pre dospelých navštevuje povinné hodiny podľa rámcového vzdelávacieho programu školy, čo je v priemere 5 hodín týždenne. V celoročnom meradle hovoríme o vzdelávaní v rozsahu 165 vyučovacích hodín ročne. Pri normatíve na žiaka vo výške 10 € ročne, vychádza finančná podpora zo strany ŽSK pre jedného žiaka na 0,06 € na 1 vyučovaciu hodinu. Ak by učiteľ poberal v roku 2020 len minimálnu mzdu, je nutné na pokrytie jednej jeho odučenej hodiny 3,333 €. Pri reálnych mzdových nákladoch na pedagóga sa táto potreba zvyšuje aj na dvojnásobok. Z akých počtov teda vychádzali tvorcovia navrhovaného VZN, keď určili normatív na žiaka ZUŠ nad 25 rokov na paušálnych 10 € ? Táto predsa nepokryje ani desatinu nákladu na učiteľa. O prevádzkových nákladoch ani nehovoriac.
V minulom roku takúto reštriktívnu politiku zaviedli ako jediní poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja: ich dotácia na 25+ročných v ZUŠ a JŠ je 1 € na 1 rok a hoci v októbri 2019 navýšili sumy dotácií pre mladších žiakov na rok 2020, sumu 1 € pre starších ponechali. Pritom neustále zlepšovanie vedomostí, zručností a celkových spôsobilostí je kľúčové v systéme celoživotného vzdelávania v rámci Európskej stratégie zamestnanosti i ďalších dokumentov. Dnes nevieme, kde týchto mladých ľudí budeme o 5-10 rokov potrebovať. Vrátane ich jazykových znalostí a iných zručností. Mladí ľudia z celého Slovenska čelia problémom a výzvam najmä v bezprostrednom okolí. Chudobnejšie regióny sa vyľudňujú – mladí ľudia ich opúšťajú najprv kvôli štúdiu a neskôr kvôli práci a ekonomickej sebestačnosti. Aby sa tak dialo čo najmenej, naši politici na rôznych úrovniach prijímajú záväzné dokumenty a nastavujú politiky, aby motivovali ľudí vrátiť sa. Často neefektívne a zbytočne. Na druhej strane, aby sme čelili iným hrozbám súčasnej civilizácie, vytvárame rôzne nákladné koncepcie a programy pre efektívne trávenie voľného času a mladým ľuďom, ktorí ho už trávia zmysluplne, ho berieme hoci je to jeden zo spôsobov zlepšenia životných podmienok v danom regióne, ktorý môže byť aj jedným z faktorov pri rozhodovaní o odchode. Vo väčšine krajín Európy je samospráva kľúčová v práci s mladými ľuďmi.
Aj o svojich mladých ľuďoch bude rozhodovať zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja v pondelok 25. novembra 2019 (od 10.00 h v budove Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline, Komenského 48).
