Reforma bude v centre pozornosti súkromných škôl

Reforma bude v centre pozornosti súkromných škôl

Naštartovaná reforma Učiace sa Slovensko bude v centre pozornosti predstaviteľov súkromných škôl a školských zariadení na výročnej konferencii v dňoch 20.-21. apríla 2017 v Starej Lesnej.

u ofic-46

Zábery z konferencie v roku 2016, foto: Rena Bena

Konferenciu pre svojich členov, predstaviteľov ďalších škôl i odbornú verejnosť každoročne pripravuje Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. „Na jednej strane potrebujeme, aby bolo kvalitné vzdelanie prístupné každému dieťaťu bez ohľadu na jeho socio-ekonomické a osobné predpoklady, ale zároveň je dôležité, aby súkromné školy a zariadenia mohli byť rovnocennými partnermi pri realizácii reformných zámerov,“ zdôraznila Saskia Repčíková, prezidentka Asociácie. Doplnila, že „niektoré z uvažovaných zmien, ako je, napríklad, komplexné slovné hodnotenie alebo individuálny prístup ku každému žiakovi v triede, naše školy realizujú úspešne už takmer 30 rokov. V niečom sme teda reformu dokonca aj predbehli. Preto bude výsledkom stretnutia súkromných škôl a školských zariadení komplexné stanovisko odborných sekcií asociácie k reformným zámerom, obsiahnutými v materiáli Učiace sa Slovensko, ako aj vyjadrenie ochoty zdieľať príklady úspešnej praxe vo vyučovaní“.

Súčasťou podujatia, na ktorom budú aj predstavitelia ministerstva školstva a autori reformy, bude aj prezentácia modelových príkladov dobrej praxe v súkromných školách, výstava Školy s rešpektom a motivačno-výchovný koncert Petra Bažíka.

Pridali sme hlas pod iniciatívu Za školské knižnice

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR pridala svoj hlas pod iniciatívu Za školské knižnice. Otvorený list ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi podpísalo viac ako 1200 ľudí:

Daniel Hevier, Gabriela Futová, Dado Nagy a ďalších viac ako 1200 signatárov podporilo Otvorený list na podporu školských knižníc adresovaný ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi a štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva Petrovi Krajňákovi. Iniciatíva Za školské knižnice tvrdí, že školské knižnice zanikajú a mnohé z existujúcich sú nefunkčné. V roku 2011 malo školskú knižnicu 58 % škôl. O štyri roky neskôr už iba 49% škôl.

V čase zlej situácie v oblasti čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov je stav školských knižníc na Slovensku neadekvátny dobe a potrebám učiteľov a žiakov. Iniciatíva Otvoreným listom vyzýva ministerstvo školstva k záchrane a zveľadeniu školských knižníc.

Školské knižnice podľa informácií Pedagogickej knižnice zanikajú z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na nákup knižničného fondu a problémov s obsadením funkcie školského knihovníka. Anna Chlupíková z Iniciatívy Za školské knižnice k tomu dodáva: “Rozumiem tomu, že školskí knihovníci nechcú pokračovať vo vedení knižnice. Ak 44% školských knižníc nekúpi za rok ani jednu knihu, ani jeden časopis a 82% školských knihovníkov za svoju prácu nedostane ani jedno euro, je logické, že to knihovníci-dobrovoľníci po pár rokoch upadania knižnice vzdajú. Ak chceme zastaviť zánik školských knižníc, nepôjde to bez riešenia ich financovania.”

Tibor Hujdič, propagátor čítania detí, vidí problém aj v tom, že školské knižnice nie sú ničím špecifické. “Väčšina školských knižníc je iba nevydarenou kópiou detských oddelení verejných knižníc. Snažia sa získať príťažlivé knihy na relaxačné čítanie žiakov na doma. Základné poslanie modernej školskej knižnice je však iné.” Moderná knižnica sa podľa neho “v prvom rade zameriava svojím fondom na vyučovanie a štúdium žiakov a učiteľov a nie na oddychové domáce čítanie. Neplatení školskí knihovníci však nemajú čas ani možnosti preosiať ponuku a vybrať také kvalitné tlačené a digitálne materiály, ktoré môžu obohatiť vyučovanie chémie, geografie, biológie aj všetkých ostatných predmetov. Tu by bolo potrebné, aby školskí knihovníci dostávali kvalitný servis obsahovo zameraný na školské knižnice ako moderné informačné, multimediálne a komunikačné centrum školy.”
Brzdou v modernizácii školských knižníc je aj systém vzdelávania knihovníkov. Až 97% školských knihovníkov nemá knihovnícke vzdelanie. Školská knihovníčka Terézia Bučková upozorňuje: “Ak sa aj školský knihovník rozhodne doplniť si vzdelanie, vzdelávacia ponuka je výhradne orientovaná na vedenie povinnej odbornej evidencie. Knihovníci však oveľa viac potrebujú vzdelanie v oblasti metód, aktivít a služieb pre žiakov a učiteľov.”
Školská knihovníčka na gymnáziu Miriam Kohutová vidí dôvod zanikania školských knižníc v zavalení školských knihovníkov neprimeranou byrokratickou záťažou. “Veľa knihovníkov sa z celého srdca snaží inšpirovať žiakov k čítaniu a štúdiu. Bez nároku na odmenu usporadúvajú množstvo skvelých knižničných podujatí. Namiesto ocenenia od nich štát tvrdo vyžaduje, aby vo svojom voľnom čase viedli obrovské množstvo evidencií a štatistík. Rok, dva to vydržíte. Na tretí rok to vzdáte.”

Štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák usporiadal v decembri minulého roka neformálny Okrúhly stôl s cieľom hľadať odpovede na otázku, v akom stave sú školské knižnice a ako im pomôcť. Iniciatíva Za školské knižnice túto aktivitu oceňuje: “Sme radi, že ministerstvo tak, ako aj my v školách, vidí, že je dôležité konať. Na stretnutí sa však ukázalo, že neformálny Okrúhly stôl kľúčové problémy riešiť nedokáže.”

Iniciatíva preto oslovuje ministra školstva Petra Plavčana a štátneho tajomníka ministerstva školstva Petra Krajňáka so žiadosťou o uskutočnenie krokov, ktoré zastavia zánik školských knižníc. Tibor Hujdič dodáva: “Buď začneme konať v prospech školských knižníc, alebo na ne môžeme zabudnúť. Ak neurobíme nič, o pár rokov z nich veľa nezostane. Naše vzdelávanie upadá, lebo naše deti nie sú čitateľsky gramotné. Nemajú chuť sa vzdelávať, čítať a rásť vďaka čítaniu. Súčasťou riešenia čitateľskej negramotnosti je aj moderná školská knižnica.”

V snahe o vyriešenie nevyhovujúcej situácie požaduje Iniciatíva Za školské knižnice, aby:

1. v 1. štvrťroku 2017 bola ustanovená pracovná skupinu pri MŠVVaŠ SR, ktorá
a) sformuluje realistickú víziu školských knižníc a návrh stratégie rozvoja tejto siete b) bude pravidelne dvakrát ročne vyhodnocovať plnenie cieľov tejto vízie a stratégie
2. sa zmenil systém práce Slovenskej pedagogickej knižnice v oblasti metodiky školských knižníc tak, aby
a) bola významne posilnená metodická podpora budovania knižníc ako funkčných nástrojov budovania čitateľskej gramotnosti b) bola v komunikácii so školami výrazne potlačená administratívna a štatistická stránka, a naopak, aby do popredia vystúpila rozvojová stránka činnosti SPgK ako metodického orgánu vo vzťahu ku školským knižniciam
3. čo najskôr bolo vyriešené financovanie školských knižníc – nákup knižného fondu, materiálneho zabezpečenia a mzdových prostriedkov na školských knihovníkov účelovo viazanými finančnými prostriedkami.
4. čo najskôr bolo vyriešené postavenie školského knihovníka v kariérnom systéme pedagogických pracovníkov.
5. sa naše požiadavky riešili urýchlene a zároveň, aby sa budovanie a rozvoj školských knižníc stali súčasťou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania v oblasti regionálneho školstva Učiace sa Slovensko.
Otvorený list svojím podpisom podporili tí, ktorých sa situácia školských knižníc priamo týka. Signatármi sa stalo 480 učiteľov a školských knihovníkov a 40 riaditeľov. List podporili aj spisovatelia Daniel Pastirčák, Michal Hvorecký, Marta Hlušíková, Daniel Rušar, Juraj Raýman, Valentín Šefčík, Andrea Gregušová, Alexandra Pavelková, Toňa Revajová, autori učebníc a kníh pre učiteľov Peter Bero a Zuzana Berová, analytik školstva Ľubomír Pajtinka, štatutárka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková, prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman a ďalší.
Iniciatíva Za školské knižnice: Tibor Hujdič, propagátor čítania detí a deťom, Anna Chlupíková, riaditeľka ZŠ Nováky, Jozef Zvolenský, učiteľ ZŠ Skýcov, Terézia Bučková, učiteľka a školská knihovníčka ZŠ s MŠ Mikušovce, Miriam Kohutová, učiteľka a školská knihovníčka, Gymnázium a ZŠ Prešov, Eva Kvantíková, učiteľka a školská knihovníčka, ZŠ Ružomberok

Tibor Hujdič

Na gymnázium chcú prilákať Rómov aj deti na vozíčku

Súkromné bilingválne gymnázium C. S.Lewisa v bratislavskej Petržalke sa rozhodlo získať peniaze, aby formou štipendia podporilo na svojej škole aj štúdium detí so zdravotným znevýhodnením a z chudobných regiónov. Ako píše Veronika Folentová v Denníku N, chce takto podporiť účasť 15 percent žiakov na svojej škole, zameralo sa aj na vybudovanie bezbariérového prístupu.

Denník N: Na gymnázium chcú prilákať Rómov aj deti na vozíčku

“ Riaditeľ to však chce skúsiť, nebojí sa ani reakcie rodičov detí, ktoré do školy už chodia. Riaditeľ gymnázia Dušan Jaura: „Hovoríme im, že to je naša vízia, už pri vstupe do školy vedia, kam idú a podpisujú zmluvu, kde je napísaný aj hodnotový rozmer. Ak by sa stalo, že by s tým mal niekto problém, chyba by nebola na našej strane,“ „

V článku sa redaktorka venuje Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania – Učiace sa Slovensko, pýta sa na názor  externého poradcu ministerstva školsstva Vladimíra Burjana a venuje sa aj Testovaniu 5 a testovaniu PISA a poukazuje na obrovskú priepasť medzi výsledkami detí z bohatých a chudobných rodín.


Warning: file_exists(): open_basedir restriction in effect. File(/www/sukromneskoly.sk/web/wp-content/uploads/et_temp/dieťa-pexels-96961_1080x675.jpg) is not within the allowed path(s): (/nfsmnt/:/data/:/usr/local/sbin:/etc/:/usr/sbin:/usr/share/php:/usr/bin/:/apachetmp:/tmp/:/var/tmp/:/dev/urandom:/usr/lib/x86_64-linux-gnu/ImageMagick-6.9.11/bin-q16/:/usr/local/bin/:/etc/ssl/certs/ca-certificates.crt:/usr/lib/php:/usr/php53/bin/:/usr/php56/bin/:/usr/php72/bin/:/usr/php73/bin/:/usr/php74/bin/:/usr/php80/bin/:/usr/php81/bin/:/usr/php82/bin/:/usr/php83/bin/:/usr/php84/bin/:/usr/php85/bin/:/home/wp-cli/) in /data/d/9/d99cca74-dc7d-4b7a-9241-1a609c641d1d/sukromneskoly.sk/web/wp-content/themes/Divi/epanel/custom_functions.php on line 1540
Poslanci prelomili prezidentove veto v tzv. jasličkovom zákone

Poslanci prelomili prezidentove veto v tzv. jasličkovom zákone

Na prvej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začala 31. januára 2017, sa prerokovával aj tzv. jasličkový zákon – novela zákona o sociálnych služnách, ktorá zavádza pravidlá pre zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov. Podľa návrhu budú jasle môcť navštevovať len deti pracujúcich alebo študujúcich rodičov a nie rodičov na meterskej dovolenke alebo nezamestnaných. Kancelária prezidenta republiky upozorňuje, že tento prístup je diskriminačný, Aliancia súkromných škôlok a jaslí na internete zverejnila proti novele občiansku petíciu, ktorú podpísalo takmer tritisíc ľudí. Na príprave zákona sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR neppodieľalo. Za zákon hlasovalo 80 poslancov, 50 bolo proti. Schválená novela zákona o sociálnych službách zavádza povinnosť registrácie súkromných jaslí, podiel zamestnancov s odborným vzdelaním, bezbariérovosť, a budú určené len deťom do dovŕšenia 3. roku života.

Denník N: Jasliam sprísnili podmienky, poslanci odmietli prezidentove výhrady (Denisa Čimová)

Erika Jurinová pripomenula, že ministerstvo práce zvolilo najhorší možný spôsob, keď vsunulo legislatívnu úpravu, ktorá s týka detí do troch rokov do zákona o sociálnych službách. Novela navyše nerieši otázku vzdelávania, ako keby u najmenších detí neexistovala.

Anna Verešová povedala, že zákon o sociálnych službách, ktorý upravil aj otázku fungovania súkromných jaslí, je už natoľko zhumpľovaný, že bude podľa nej nevykonateľný.

Nezaradená poslankyňa Simona Petrík spomenula, že úmysel ministerstva zvýšiť kvalitu zariadení pre najmenšie deti a lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život bol dobrý. No dodala, že spôsob, akým to urobilo je nešťastný a skôr sťaží situáciu rodinám a horší dostupnosť jaslí.

Podľa Jany Cigánikovej (SaS) novela diskriminuje veľa rodičov. Tvrdí tiež, že zároveň kriminalizuje súkromníkov, ktorí sa na rozdiel od štátu, celé roky starali o najmenšie deti.

ZUŠ Mikuláša Schneidra Trnavského vychovala tieto hviezdy

O základnej umeleckej škole Mikuláša Schneidera Trnavského v Trnave píše internetový portál www.teraz.sk/TASR a vracia sa aj k jej histórii.

„Prvá hudobná škola sa datuje už pred 182 rokmi, potom v roku 1934 sa o to pokúsil syn mestského trubača Ján Czarda, absolvent viedenského konzervatória. Prvopočiatky organizovanej hudobnej školy spadajú až do roku 1940, kedy Ľudovít Vaňous spolu s Martou Kissovou založili dvojtriednu súkromnú vzdelávaciu ustanovizeň.

Pri zakladaní im veľmi pomohol skladateľ Eugeň Suchoň, skladateľ Pavol Bagin zase pomohol presadiť, aby ju vzalo pod patronát mesto, a tak vznikla v Trnave v roku 1943 Mestská hudobná škola. V kronike ZUŠ sú zapísané mená riaditeľov Ľudovít Vaňous, Ervín Horáček, Rozália Arnoldová, Jindrich Richter, Ervín Blažek, Ján Hrčka, Gabriela Kleschtová, Bohuslav Smutný. Gabriel Kalapoš, známy v Trnave aj ako zbormajster viacerých úspešných speváckych zborov, školu vedie od roku 1999″

Prečítajte si viac: ZUŠ Mikuláša Schneidera Trnavského vychovala tieto hviezdy

Pin It on Pinterest