Spoločnosť Profesia v spolupráci s Asociáciu súkromných škôl a školských zariadení Slovenska v rámci edujobs.sk ponúka riaditeľom základných a stredných škôl účasť na vytvorení vzdelávacieho programu Akadémia pre riaditeľov.

Cieľom tohto programu je pomoc v riadení školy a profesionálnom raste riadiacich pracovníkov základných a stredných škôl bez ohľadu na ich zriaďovateľa. „V súčasnosti cez portál www.edujobs.sk zaznamenávame historicky najvyšší dopyt po zamestnancoch v školstve. Zároveň vnímame, že je čoraz ťažšie nájsť kvalitného učiteľa,“ konštatovala koordinátorka programu Anna Podlesná, ktorá v rámci programu pripravuje aj pilotný bezplatný workshop, ktorý bude reflektovať najzaujímavejšie témy z dotazníka.

Workshop sa uskutoční v stredu 26. septembra 2018 od 13.00 do 17.30 h v Spoločenskom pavilóne v Košiciach a lektormi na ňom budú inšpiratívni riaditelia aj lektori z firiem so znalosťou školského prostredia.

• Ak máte záujem zúčastniť sa na workshope, vyplňte, prosím, dotazník – do 4. júla 2018. 
• Podrobnejšie informácie: Anna Podlesná, mobil: 0903 902 439, email: podlesna@profesia.sk
• Ak sa Vám dotazník správne neotvára, kliknite na linku DOTAZNÍK

Poslanci Národnej rady SR v utorok 19 júna 2018 bez zmien v časti Experimentálne overovanie schválili poslanecký návrh novely Zákona 245/2008 Z.z. (Školský zákon – NR SR tlač 965).

Novela zákona, ktorá po podpise prezidentom republiky, nadobudne účinnosť 1. septembra 2018, prináša viaceré zásadné zmeny v oblasti prijímania žiakov do prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom:

Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. 

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva  zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

ASŠŠZ kritizovala návrh poslaneckej novely Zákona 245/2008 Z.z. (Školský zákon – NR SR tlač 965). Upozornila hlavne na výrazné obmedzenie experimentálneho overovania obsahu, foriem a metód vyučovania, ktorým sa do systému vzdelávania dostávali pedagogické inovácie alebo nové študijné či učebné odbory a pri 8-ročných gymnáziách na neobjektívne, nemerateľné, netransparentné a neporovnateľné kritériá určovania počtu 1. tried.

Po niekoľkotýždňových rokovaniach s predkladateľmi návrhu novely zákona za účasti zástupcov Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR, za silnej podpory ďalších organizácií a iniciatív, ako aj podpory verejnosti podpisom pod hromadnú pripomienku a návrh nového znenia sa predkladatelia rozhodli časť o experimentálnom overovaní z návrhu stiahnuť a pokračovať v príprave nového znenia príslušnej časti zákona.

Predstavte si, že by ste sa mali za desať mesiacov zlepšiť o jednu úroveň v cudzom jazyku. Ako by ste to dosiahli? Prihlásili by ste sa na kurz, čítali by ste knihy, počúvali podcasty, pozerali filmy alebo vycestovali do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí? Spôsobov je mnoho a každému z nás vyhovuje niečo iné. A čo keby ste o všetkých týchto možnostiach vedeli a napriek tomu si nemohli vybrať, pretože by niekto iný rozhodol o tom, akou formou sa máte vzdelávať?

V roku 2017 musela časť progresívnej školskej komunity zviesť zápas o zachovanie tejto možnosti. Ministerstvo totiž rozhodlo, že bude ignorovať roky skúseností so zavádzaním iného typu písma. Školy a učitelia, ktorí tento nový typ písma používajú, vidia jeho prínos pre deti a nechceli sa ho vzdať. Kampaň, ktorú nazvali za Slobodu v písaní vyvrcholila 15. júna tzv. Dňom husieho brka.

„Preto by sme radi 15. jún označili za Deň slobody na školách a každoročne si ho pripomínali. Tento rok by sme radi hovorili najmä o slobodnom výbere vyučovacích metód,“ vysvetľuje Peter Halák z organizácie Indícia.

„Nielen cudzí jazyk, ale každý školský predmet sa dá učiť rôznymi spôsobmi. Považujeme za dôležité, aby bola pre učiteľov, študentov a rodičov zachovaná možnosť voľby. Neveríme na to, že existuje jediná správna cesta vhodná úplne pre každého,“ hovorí Roman Baranovič, riaditeľ základnej školy Narnia v Bratislave.

Za iniciatívou Deň slobody na školách sú tieto organizácie

a viaceré štátne, súkromné a cirkevné školy…

Dňa 28. mája 2018 zomrel profesor Ján Pišút, vedec, teoretický fyzik, pedagóg, ponovembrový námestník ministra školstva (1989-1990) a minister školstva (1990-1992). Posledná rozlúčka s profesorom Jánom Pišútom bude v utorok 5. júna 2018 v bratislavskom krematóriu.

Ako minister stál pri zrode neštátnych škôl

Profesor Ján Pišút sa do histórie slovenského školstva sa navždy zapísal ako minister, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o vznik a rovnoprávne postavenie neštátnych škôl na Slovensku v duchu demokratického rozvoja spoločnosti a slobodnej voľby vzdelávania v občianskej spoločnosti.

Ako sám o tomto období napísal: „V rokoch 1990 -1992 som slúžil ako minister školstva SR“. Skromne, s pokorou, ale aj nadšením, pretože počas jeho vedenia sa Slovensko stalo členom CERN-u a ďalších prestížnych organizácií, a zmeny sa diali aj na domácej pôde – súkromné a cirkevné školy stali integrálnou súčasťou školskej sústavy. V jeho prítomnosti sa 2. septembra 1991 slávnostne otvorili brány 1. súkromného gymnázia na Čapkovej ulici v Bratislave, stál pri zrode Evanjelického gymnázia v Tisovci a mnohých ďalších, hlavne bilingválnych gymnázií… Výrazne tiež podporoval a preberal záštitu nad rôznymi súťažami, oceneniami, ktoré motivovali inovácie v školstve (Ocenenie najlepších učiteľov..), Združenie Orava mu na medzinárodnej konferencii Inovácie v škole 2001 za významný prínos k rozvoju slovenského školstva Cenu Združenia Orava.

Spomienok, ocenení nielen doma, ale aj na medzinárodnej úrovni bolo a je veľa, no jeho prínos bol aj pre nás – súkromné školy na Slovensku –  neoceniteľný. Ďakujeme!

Zo spomienok Jána Pišúta

V prechodnom období – od novembra 1989 do mája 1990 – vysoké školy fungovali na základe tzv. pastierskych listov ministra školstva. V starom zákone bol totiž jeden „zlatý“ paragraf, ktorý ministrovi umožňoval, aby robil, čo chcel. Znel nejako v tom zmysle, že v záujme zlepšenia vzdelávania môže minister zmeniť organizáciu vysokého školstva. Teda naozaj mohol robiť, čo chcel. Bol to typický socialistický paragraf. V pastierskych listoch ministra sa tak objavili pokyny, ako napríklad: „Zvoľte dekanov. Zriaďte senáty a študentské rady.“ Takže všetko fungovalo hladko a vysoké školy nespôsobovali toľko problémov ako základné a stredné. Tam sa okrem iného otvorila možnosť zriaďovať súkromné a cirkevné školy, objavili sa bilingválne gymnáziá, lenže so všetkým bola strašná spústa práce. Vtedy vzniklo asi sto cirkevných škôl. Keď mali k dispozícii nové budovy, alebo ministerstvo dalo peniaze na prestavbu starých, problémy nenastali. Objavili sa vtedy, keď budova necirkevnej školy bola majetkom cirkvi. Navyše treba povedať, že ministerstvo malo v tom čase asi 230 ľudí a naozaj ťahalo tak 30 – ale podobne to bolo všade. Napríklad bilinguálne gymnáziá by neboli zriadené v takom počte a v takej kvalite, keby sme nemali Olinku Šubeníkovú, ktorá celému procesu šéfovala. Vtedy vzniklo asi desať bilingválnych gymnázií, pomoc ochotne poskytli aj zo zahraničia – z Belgicka, Rakúska a Francúzska, no a bolo treba ju využiť. (Zdroj)

…a v spomienkach iných

Po voľbách v júni 1990 začínajú vznikať základné, stredné a odborné cirkevné školy všetkých denominácií. Pri tomto procese vznikalo mnoho napätí, pretože cirkvi vtedy ešte nemali svoj majetok a nové cirkevné školy vznikali na žiadosť rodičov, čo samozrejme vyvolávalo napätie u rodičov, ktorí nechceli dať svoje deti do cirkevných škôl a zároveň nechceli, aby ich deti museli chodiť do inej školy. Tieto spory v prvom volebnom období 1990 – 1992 pokojne a s konečnou platnosťou riešil vtedajší minister školstva za VPN Ján Pišút. (František Mikloško: Cirkev a štát po novembri 1989)

Pomáhali sme viacerým univerzitám z okolitých krajín. V roku 1990 ma oslovil vtedajší slovenský minister školstva Ján Pišút a pozval ma na Slovensko. Požiadal ma, aby som na slovenských univerzitách prednášal o spolupráci univerzít a priemyslu. Dokonca mi dal k dispozícii svoje ministerské auto aj so šoférom. Cestoval som teda pár dní po celom Slovensku. (prof. Manfred Horvat, zakladateľ inštitucionálnej formy spolupráce firiem a vysokých škôl)

Odkaz Jána Pišúta