Predstavitelia súkromných stredných škôl a 8-ročných gymnázií Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa 15. mája 2018 stretli na pôde 1. Súkromného gymnázia v Bratislave, aby za účasti Igora Urbančíka, vedúceho Odboru školstva BSK a poslanca Národnej rady SR Branislava Grohlinga rokovali o spôsobe určovania počtu 1. tried 8-ročných gymnázií a stredných škôl v kompetencii samosprávneho kraja.

Po spoločnej dohode o vytvorení pracovnej skupiny, v ktorej budú zástupcovia súkromných škôl v kraji, sme sa dohodli na 1. pracovnom stretnutí, k tvorbe Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v SŠ v BSK na roky 2018 – 2023.

Stanovisko ASŠŠZS k poslaneckému návrhu Školského zákona – časť osemročné gymnáziá:

Podľa nášho názoru nové znenie zákona na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v časti OSEMROČNÉ GYMNÁZIÁ (OG) nerieši (tak, ako to uvádza dôvodová správa) problém určovania počtov žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívne merateľných kritérií a neodôvodneného rozdielu v počtoch žiakov v rámci regiónov, ktorých jednotlivé gymnáziá majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu poskytovanej výchovy a vzdelávania.

Kritériá stanovené ministerstvom školstva na určovanie počtu tried v osemročných gymnáziách nie sú objektívne, porovnateľné, merateľné, nemajú rovnakú váhu a sú netransparentné. Preto na základe nich nemožno transparentne a odôvodniteľne nariadiť, ktorá škola môže otvoriť prvý ročník a s koľkými triedami, a ktorá nie;

Návrh nijako nerieši neodôvodnené rozdiely v počte prijímaných žiakov a navyše zakladá možnosť, že si aj regióny, v ktorých sa teraz do OG prihlasuje menej ako 5% žiakov z populačného ročníka, budú nárokovať zvýšenie počtu miest do 5% hranice;

Odôvodnenie iného počtu tried pre žiakov v jednom regióne „vyššou potrebou a inými podmienkami a požiadavkami pri vzdelávaní a na trhu práce“ otvorene označuje úroveň, záujem a možnosti detí z ostatných regiónov za nižšie a menej hodnotné;

Návrh diskriminuje časť detí a rozdeľuje ich na tie, ktorým pri rovnakých predpokladoch na štúdium poskytne normatívny príspevok na vzdelávanie, a ktorým ho neposkytne.

Prečo sú kritériá na určovanie počtu tried, ktoré bude môcť osemročné gymnázium otvoriť triedu 1. ročníka, neobjektívne, nemerateľné, netransparentné a neporovnateľné?

Počet žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa má po novom určovať podľa 9-tich kritérií, z ktorých 5 neposkytne relevantné údaje pre takého rozhodovanie:

1. udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried ZŠ

Toto kritérium nie je objektívne, pretože nie je jasné, či sa bude kritérium udržateľnosti vzťahovať na najbližšiu spádovú ZŠ, na ZŠ v príslušnej mestskej časti, ZŠ v celom meste, či celom regióne. Navyše OG nemôže zodpovedať a byť potrestané neotvorením triedy kvôli záujmu, či nezáujmu rodičov o 2. stupeň  základnej školy, do ktorej predtým chodili jeho uchádzači. Rovnako tým nemôže byť potrestané ani dieťa, ktoré úspešne vykoná prijímaciu skúšku, ale kvôli neudržateľnosti počtu tried základnej školy nebude môcť byť prijaté na štúdium.

2. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných Štátnou školskou inšpekciou s dôrazom na nadpriemerné výsledky

Toto kritérium nie je objektívne a porovnateľné, pretože výkon komplexnej školskej inšpekcie sa v školách realizoval v rôznych rokoch, s rôznymi kritériami, v niektorých aj viac ako pred 10-timi rokmi a v niektorých sa vôbec komplexná inšpekcia nevykonala.

3. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky

Toto kritérium poskytuje vzájomne neporovnateľné výsledky vzhľadom na rôzne zamerania súťaží a olympiád, rôzny charakter, úroveň a vzťah k školskému vzdelávaciemu programu,

4. účasti žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch

– sú to rovnako neporovnateľné výstupy ako v predchádzajúcom kritériu,

5. ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ak odôvodňujú zabezpečenie výchovy a vzdelávania v príslušnom gymnáziu s osemročným vzdelávacím programom.“

– tu nie sú určené nijaké kritériá, a tak nie je možné uplatniť vopred nešpecifikované kritériá jedného zo zriaďovateľov, ktorý v tomto prípade určuje kritériá v konflikte záujmov.

Preto navrhujeme pri riešení problematiky osemročných gymnázií zaviesť mechanizmus, ktorým by sa zohľadnili výsledky Testovania 5 v príslušnom ročníku, v ktorom by všetci žiaci, ktorí sa v tomto testovaní umiestnili v percentile 85 -100 a preukázali tak študijné predpoklady v kľúčových predmetoch matematike a slovenskom jazyku /inom vyučovacom jazyku, mali možnosť zúčastniť sa na prijímacom konaní, ktorého podmienku a kritériá určí po prerokovaní v pedagogickej rade školy v tom osemročnom gymnáziu, ktoré vyberie rodič dieťaťa podľa svojej slobodnej vôle, hodnotovej orientácie, prípadne vierovyznania.

Zriaďovateľ podľa počtu prijatých žiakov rozhodne o počte tried, ktoré je schopný s príslušnou výškou normatívnych prostriedkov, určených na vzdelávanie, v danom školskom roku financovať.

Upozorňujeme však, že tento mechanizmus spojenia a) štátom stanoveného kritéria (percentil), b) rodičom vybratej školy a c) školou určenými kritériami prijímania možno použiť len ako celok, pretože vynechanie akejkoľvek jeho časti by viedlo k nerovnosti, diskriminácii a autoritatívnemu rozhodovaniu o deťoch. Umiestnenie dieťaťa podľa Testovania nemožno použiť v školách, kde je pre prijatie dieťaťa potrebné overiť jeho talent alebo iné špeciálne predpoklady, prípade špeciálne výchovnovzdelávacie potreby.

V Zákone 245/2008 Z.z. (Školský zákon) chýba povinnosť uskutočniť a absolvovať Testovanie 5, a tak by sa táto povinnosť musela rovnako legislatívne ukotviť, čo bude mať dopad na verejné financie;

Prečítajte si tiež:

VYHLÁSENIE

k plánovanému výraznému obmedzeniu pedagogických inovácií a experimentálneho overovaniu obsahu, metód a foriem vyučovania

Návrh novely Školského zákona, ktorú predkladajú na májovú schôdzu poslanci za SNS posúva školstvo o krok späť. Vylučuje, aby mohli samotné školy, alebo ich zriaďovatelia podávať návrhy na vznik nových študijných a učebných odborov, či experimentálne overiť nové odbory a zaviesť ich do svojej ponuky vzdelávania s odôvodnením, že „iba organizácie sveta práce a príslušné orgány štátnej správy vedia objektívne zhodnotiť potreby a požiadavky trhu práce a zadefinovať požiadavky na nové odbory vzdelávania“. Návrh opäť centralizuje rozhodovanie o nových odboroch a pedagogických inováciách do rúk ministerstva školstva a niekoľkých veľkých hráčov v priemysle prostredníctvom svojich stavovských a profesijných organizácií, a umožňuje konzervovať súčasný stav na trhu práce odbormi, ktoré vyhovujú iba súčasným zamestnávateľom.

Návrh novely je v príkrom rozpore s koncepciou Učiace sa Slovensko – jedným z troch pilierov Národného programu rozvoja vzdelávania a výchovy, ktorý ministerstvo školstva onedlho predloží na verejnú diskusiu. Program navrhuje, aby boli iniciátormi zmien samotné školy, ktoré najlepšie poznajú potreby študentov. Návrh novely je tiež v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktorá sa v oblasti školstva zaviazala akceptovať dobré výsledky experimentálneho overovania a premietnuť ich tak do priebežne aktualizovaných štátnych vzdelávacích programov.

Poslanecká novela Zákona 245/2008 Z.z. Školského zákona, s výrazným obmedzením experimentálneho overovania obsahu, foriem a metód vyučovania, ktorým sa do systému vzdelávania dostávali pedagogické inovácie alebo nové študijné či učebné odbory, sa má bez konzultácií so zainteresovanými aktérmi a bez možnosti pripomienok zo školskej praxe priamo schvaľovať v Národnej rade SR.

Takéto zásahy do kompetencie riaditeľov a zriaďovateľov škôl považujeme za neodôvodnené a neprimerané. Experimentálne overovanie obsahu, metód a foriem vyučovania pod odbornou garanciou vysokoškolských pedagógov, alebo Štátneho pedagogického ústavu nebolo nikdy problémovou oblasťou.

Naopak, bolo priestorom na testovanie nových prístupov, programov, odborov a pedagogických inovácií s cieľom obohatiť celý vzdelávací systém. Vďaka experimentálnemu overovaniu fungujú napr. Montessori a waldorfské systémy, integrované tematické vyučovanie, Daltonský plán a mnoho iných projektov a študijných či učebných odborov, ktoré by inak nevznikli a školy by ich nemohli prevziať. V čase, keď sa trh práce dynamicky mení, väčšina školákov bude zamestnaná v profesiách, ktoré dnes ešte ani neexistujú a školy by mali reagovať na nové požiadavky profesií budúcnosti, nebudú môcť ani len navrhnúť nové študijné alebo učebné odbory pre svojich žiakov.

Navrhujeme preto, aby poslanci SNS predmetnú novelu z rokovania NR SR stiahli a dopracovali po diskusii so všetkými zainteresovanými aktérmi zo školského prostredia.

PhDr. Saskia REPČÍKOVÁ
prezidentka ASŠŠZS