Predstavte si, že by ste sa mali za desať mesiacov zlepšiť o jednu úroveň v cudzom jazyku. Ako by ste to dosiahli? Prihlásili by ste sa na kurz, čítali by ste knihy, počúvali podcasty, pozerali filmy alebo vycestovali do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí? Spôsobov je mnoho a každému z nás vyhovuje niečo iné. A čo keby ste o všetkých týchto možnostiach vedeli a napriek tomu si nemohli vybrať, pretože by niekto iný rozhodol o tom, akou formou sa máte vzdelávať?

V roku 2017 musela časť progresívnej školskej komunity zviesť zápas o zachovanie tejto možnosti. Ministerstvo totiž rozhodlo, že bude ignorovať roky skúseností so zavádzaním iného typu písma. Školy a učitelia, ktorí tento nový typ písma používajú, vidia jeho prínos pre deti a nechceli sa ho vzdať. Kampaň, ktorú nazvali za Slobodu v písaní vyvrcholila 15. júna tzv. Dňom husieho brka.

„Preto by sme radi 15. jún označili za Deň slobody na školách a každoročne si ho pripomínali. Tento rok by sme radi hovorili najmä o slobodnom výbere vyučovacích metód,“ vysvetľuje Peter Halák z organizácie Indícia.

„Nielen cudzí jazyk, ale každý školský predmet sa dá učiť rôznymi spôsobmi. Považujeme za dôležité, aby bola pre učiteľov, študentov a rodičov zachovaná možnosť voľby. Neveríme na to, že existuje jediná správna cesta vhodná úplne pre každého,“ hovorí Roman Baranovič, riaditeľ základnej školy Narnia v Bratislave.

Za iniciatívou Deň slobody na školách sú tieto organizácie

a viaceré štátne, súkromné a cirkevné školy…

Dňa 28. mája 2018 zomrel profesor Ján Pišút, vedec, teoretický fyzik, pedagóg, ponovembrový námestník ministra školstva (1989-1990) a minister školstva (1990-1992). Posledná rozlúčka s profesorom Jánom Pišútom bude v utorok 5. júna 2018 v bratislavskom krematóriu.

Ako minister stál pri zrode neštátnych škôl

Profesor Ján Pišút sa do histórie slovenského školstva sa navždy zapísal ako minister, ktorý sa výraznou mierou zaslúžil o vznik a rovnoprávne postavenie neštátnych škôl na Slovensku v duchu demokratického rozvoja spoločnosti a slobodnej voľby vzdelávania v občianskej spoločnosti.

Ako sám o tomto období napísal: „V rokoch 1990 -1992 som slúžil ako minister školstva SR“. Skromne, s pokorou, ale aj nadšením, pretože počas jeho vedenia sa Slovensko stalo členom CERN-u a ďalších prestížnych organizácií, a zmeny sa diali aj na domácej pôde – súkromné a cirkevné školy stali integrálnou súčasťou školskej sústavy. V jeho prítomnosti sa 2. septembra 1991 slávnostne otvorili brány 1. súkromného gymnázia na Čapkovej ulici v Bratislave, stál pri zrode Evanjelického gymnázia v Tisovci a mnohých ďalších, hlavne bilingválnych gymnázií… Výrazne tiež podporoval a preberal záštitu nad rôznymi súťažami, oceneniami, ktoré motivovali inovácie v školstve (Ocenenie najlepších učiteľov..), Združenie Orava mu na medzinárodnej konferencii Inovácie v škole 2001 za významný prínos k rozvoju slovenského školstva Cenu Združenia Orava.

Spomienok, ocenení nielen doma, ale aj na medzinárodnej úrovni bolo a je veľa, no jeho prínos bol aj pre nás – súkromné školy na Slovensku –  neoceniteľný. Ďakujeme!

Zo spomienok Jána Pišúta

V prechodnom období – od novembra 1989 do mája 1990 – vysoké školy fungovali na základe tzv. pastierskych listov ministra školstva. V starom zákone bol totiž jeden „zlatý“ paragraf, ktorý ministrovi umožňoval, aby robil, čo chcel. Znel nejako v tom zmysle, že v záujme zlepšenia vzdelávania môže minister zmeniť organizáciu vysokého školstva. Teda naozaj mohol robiť, čo chcel. Bol to typický socialistický paragraf. V pastierskych listoch ministra sa tak objavili pokyny, ako napríklad: „Zvoľte dekanov. Zriaďte senáty a študentské rady.“ Takže všetko fungovalo hladko a vysoké školy nespôsobovali toľko problémov ako základné a stredné. Tam sa okrem iného otvorila možnosť zriaďovať súkromné a cirkevné školy, objavili sa bilingválne gymnáziá, lenže so všetkým bola strašná spústa práce. Vtedy vzniklo asi sto cirkevných škôl. Keď mali k dispozícii nové budovy, alebo ministerstvo dalo peniaze na prestavbu starých, problémy nenastali. Objavili sa vtedy, keď budova necirkevnej školy bola majetkom cirkvi. Navyše treba povedať, že ministerstvo malo v tom čase asi 230 ľudí a naozaj ťahalo tak 30 – ale podobne to bolo všade. Napríklad bilinguálne gymnáziá by neboli zriadené v takom počte a v takej kvalite, keby sme nemali Olinku Šubeníkovú, ktorá celému procesu šéfovala. Vtedy vzniklo asi desať bilingválnych gymnázií, pomoc ochotne poskytli aj zo zahraničia – z Belgicka, Rakúska a Francúzska, no a bolo treba ju využiť. (Zdroj)

…a v spomienkach iných

Po voľbách v júni 1990 začínajú vznikať základné, stredné a odborné cirkevné školy všetkých denominácií. Pri tomto procese vznikalo mnoho napätí, pretože cirkvi vtedy ešte nemali svoj majetok a nové cirkevné školy vznikali na žiadosť rodičov, čo samozrejme vyvolávalo napätie u rodičov, ktorí nechceli dať svoje deti do cirkevných škôl a zároveň nechceli, aby ich deti museli chodiť do inej školy. Tieto spory v prvom volebnom období 1990 – 1992 pokojne a s konečnou platnosťou riešil vtedajší minister školstva za VPN Ján Pišút. (František Mikloško: Cirkev a štát po novembri 1989)

Pomáhali sme viacerým univerzitám z okolitých krajín. V roku 1990 ma oslovil vtedajší slovenský minister školstva Ján Pišút a pozval ma na Slovensko. Požiadal ma, aby som na slovenských univerzitách prednášal o spolupráci univerzít a priemyslu. Dokonca mi dal k dispozícii svoje ministerské auto aj so šoférom. Cestoval som teda pár dní po celom Slovensku. (prof. Manfred Horvat, zakladateľ inštitucionálnej formy spolupráce firiem a vysokých škôl)

Odkaz Jána Pišúta

„Slovenské školstvo zápasí s viacerými problémami… Ministerka školstva Martina Lubyová v piatok po dlhodobom odkladaní predstavila svoju víziu o budúcom fungovaní školstva…

Ako sa na plány rezortu školstva pozerajú odborníci? V štúdiu moderátora Juraja Jedináka sedel Ivan Juráš, člen autorského tímu pôvodného Učiaceho sa Slovenska, na telefóne bola Petra Fridrichová z Centra edukačného výskumu Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Aj o porovnaní vízie a súčasného dokumentu, o entuziastickom rozpracovaní 10 modulov pôvodnej vízie s reálnymi opatreniami autormi vízie, súčasnej realizácie niektorých opatrení, kontraste napríklad aj v experimentálnom overovaní (návrh novely v parlamente ide proti strategickým cieľom kvalitatívnej zmeny).

Petra Fridrichová k experimentálnemu overovaniu:

…novela paragrafu o experimentálnom overovaní, ktorá má byť výrazne centralizovaná v podstate na plecia pracovníkov ministerstva, ktorí by mali v podstate vyberať odborných garantov, ktorí by mali krížom cez Slovensko garantovať experimentálne overovania, ja len na margo toho poviem, že experimentálne overovanie na Slovensku bolo vždy jedným z tých najsilnejších a legitímnych nástrojov na zmenu metód, foriem výučby, dokonca aj obsahu, ktorú mali slovenskí učitelia, kedy sa mohla rozvíjať spolupráca s akademickou sférou, kedy sa mohla rozvíjať spolupráca so zamestnávateľmi, a naozaj, v podstate tá blízkosť toho akademického prostredia a reálneho školského prostredia sa stratí, ak takýchto garantov bude vyberať ministerstvo školstva. A ja sa reálne obávam, a naozaj s úctou ku každému jednému pracovníkovi ministerstva školstva, či majú kapacitu navyše, aby si naštudovali reálne výskumy, ktoré realizujú všetky vysoké školy venujúce sa vlastne vzdelávaniu ako-takému v regionálnom školstve.

Ivan Juráš k experimentálnemu overovaniu:

Systém, že sa ide obmedziť počet alebo skupina tých, ktorí to môžu realizovať, že sa ide obmedziť to, že kto vôbec môže dávať námety, tak to sú absurdné veci, ktoré presne zasahujú do toho najcitlivejšieho spojenia, a to sú akademici a tí, ktorí to v praxi realizujú…

Ivan Juráš k realizácii častí Učiaceho sa Slovenska:

Jedna z možností je postupovať tak, ako hovorila pani Fridrichová, že proste pokúšať sa to nejak globálne analyzovať, a na základe toho potom navrhovať opatrenia, potom je druhá cesta, ktorú teda zvolili (chvalabohu, že existujú tu takí ľudia a také organizácie), Komenského inštitút, Asociácia Učiace sa Slovensko, ktorá vznikla ako občianske združenie, ktorá to chce podporovať, Asociácia súkromných škôl a Indícia, ktorá je tiež zakomponovaná v Asociácii Učiace sa Slovensko, oni sú v kontakte s reálnymi ľuďmi, a to nie, že zo súkromných škôl, zo všetkých škôl. A na základe toho vyzvali: „Poďme urobiť niečo, čo sa dá okamžite implementovať“. A to sa teraz ide diať, to sa ide ohlásiť, idú sa vybrať školy, zverejní sa to, a začne sa to pomaličky diať na tej úrovni, to je to odovzdanie vlastne tej iniciatívy a zároveň výzva k participácii smerom k tým, ktorí majú toho plné zuby a chcú to meniť, lebo nie je to tak, že tu nie je možné nič robiť, To je taký porazenecký postoj, ktorý je na jednej strane pochopiteľný pri tomto celom marazme, ktorý sa tu vlastne neustále 25 rokov vyvíjal na jednej strane, ale na druhej strane stále žijú a, chvalabohu, pracujú a, chvalabohu, sa mi zdá, že ich je relatívne veľa, ľudia, ktorí tú iniciatívu sú ochotní prevziať a nebudú čakať na to, čo sa rozhodne na nejakom centrálnom mieste.

Z prvej ruky

Beseda na politické, občianske a spoločenské témy, ktoré priniesol deň.

Kontaktný e-mail: slovensko@rtvs.sk
Vysiela sa: pondelok – piatok 12:30-13:00

Experimentálne overovanie je jednou z najdôležitejších súčastí fungovania mnohých súkromných škôl, ktoré sú vlajkovou loďou v dynamickom zavádzaní inovácií do vzdelávacieho systému. Vďaka experimentálnemu overovaniu na Slovensku v súčasnosti fungujú napr. Montessori a waldorfské systémy, integrované tematické vyučovanie, Daltonský plán, Feuersteinova metóda a mnoho iných projektov a študijných či učebných odborov, ktoré by inak nevznikli a ďalšie školy by ich nemohli prevziať.

Experimentálne overovanie obsahu, metód a foriem vyučovania pod odbornou garanciou vysokoškolských pedagógov alebo Štátneho pedagogického ústavu bolo a je spravidla výsledkom symbiózy motivácie riaditeľa a kolektívu nadšencov a expertov a času, ktorý nad rámec úväzku venujú téme. Financovanie celého procesu je spravidla výsledkom podpory nimi vypracovaných kvalitných projektov z nadácií či fondov alebo priamo z rozpočtu súkromných škôl. Sú to zabehané procesy, ktoré nie sú závislé na štátnom rozpočte.

Poslanecká novela Zákona 245/2008 Z.z. Školského zákona, s výrazným obmedzením experimentálneho overovania obsahu, foriem a metód vyučovania, ktorým sa do systému vzdelávania dostávali pedagogické inovácie alebo nové študijné či učebné odbory, sa má bez konzultácií so zainteresovanými aktérmi a bez možnosti pripomienok zo školskej praxe priamo schvaľovať v Národnej rade SR.

„Osobne ma návrh nahneval, pretože to považujem za zrušenie jedinej oficiálnej možnosti, ako inovovať pedagogickú prax „zdola“, z vlastnej iniciatívy učiteľov a učiteliek v praxi, často v spolupráci s odborníkmi, ktorí sa téme venujú na expertnej úrovni. Súčasne, nie som presvedčená, že na ministerstve sú dostatočné personálne kapacity na odborné prideľovanie garantov a na vytváranie systematickej a vzájomne obohacujúcej spolupráce materských, základných a stredných škôl s učiteľskými vysokými školami.“

Chceme poznať Váš názor

Ak experimentálne overovanie nerealizujete, ale chceli by ste pri presadzovaní pedagogických inovácií pomôcť inak, napíšte nám prosím, a krátko popíšte, akým inováciám v školstve sa venujete.

Stanovisko ASŠŠZS k uniknutej a zverejnenej časti opatrení pripravovanej reformy:

„Tabuľku považujem za materiál vytrhnutý z kontextu zmien, ktoré sa majú diať v novej kultúre, kde podľa autorov Učiaceho sa Slovenska ‚prevažuje dôvera nad podozrievaním, podpora nad kontrolou, diskusia nad nariadeniami, expertnosť nad úradníckym duchom, ústretovosť nad odmietaním, otvorenosť inováciám a ochota skúšať nové veci nad opatrnosťou a strnulosťou, neformálny prístup nad byrokraciou‘. Momentálne však nevidíme ani náznak takejto novej kultúry,“ hovorí šéfka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková.

Citát bol zverejnený v Denníku N 25. mája 2018 v súvislosti s pripravovaným zverejnením opatrení, ktoré pripravilo ministerstvo školstva ako súčasť pripravovaného národného programu, ktorý che Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu predstaviť o dva týždne.

Celý článok (pre predplatiteľov): Reforma školstva sa skladá zo 150 zmien a má stáť za desať

Čítajte tiež: Ministerka školstva predstavila východiská pre Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania